Týmto článkom by som rád upozornil pani ministerku A. Kalavskú, ale aj výbor pre zdravotníctvo NR SR a pacientov užívajúcich tento liek na jeho negatíva. Som 79 ročný ŤZP pacint a eliquis som užíval niečo vyše rok namiesto Anopyrinu 100 na zabránenie tvorby krvných zrazenín a prevenciu CMP (cievnych mozgových príhod), ktoré som prekonal v rokoch 2008-2009. Eliquis, ako nový, moderný zahraničný liek síce pomáhal zriediť krv, ale zvyšoval riziko krvácania. V prvej Písomnej informácii pre používateľa z roku 2016 sa pre Eliquis 2,5 mg (apixaban) ako veľmi časté vedľajšie účinky, ktoré postihujú viac ako 1 z 10 osôb uvádzali:
-krvácanie do očí
-krvácanie v žalúdku, črevách alebo tmavej krvi v stolici
-krv v moči
-krvácanie z nosa
-krvácanie z ďasien
-tvorby modrín a opuchov a množstvo ďalších, menej častých a zriedkavých účinkov.
V rokoch 2016-2017 cena lieku bola 18-19 eur, pričom pacient doplácal len okolo 1 eura.
V roku 2018 však cena toho istého lieku (60 tabliet Eliquis 2,5mg) vzrástla o 50 eur na 68,55 eur!
Keď som hľadal dôvod takého enormného zvýšenia ceny, zistil som len dva dôvody:
1. Písomná informácia pre používateľa sa zväčšila na rozmer cca 80 krát 40 cm, pretože okrem slovenského jazyka máme možnosť si informáciu prečítať aj v litovčine a slovinčine. Prečo?
2. K písomnej informácii pribudla „Bezpečnostná karta pacienta“ ktorú má pacient nosiť celý čas so sebou. Táto Bezpečnostná karta (rozmerom cca 12 krát 8cm) obsahuje informácie pre pacientov a zdravotníckych pracovníkov a tiež údaje o pacientovi (meno, dátum narodenia, indikácia, dávka, meno lekára a telefónne číslo lekára).
Výrobcom tohoto lieku je nemecká firma Pfizer Manufacturing Deutschland GmbH z Freiburgu.
Moja skúsenosť s týmto liekom je taká, že po jednom roku jeho užívania sa prejavili takmer všetky vedľajšie príznaky, najviac krvácania v moči a v stolici. Po odporúčaní lekára som prestal s užívaním Eliquisu a krvácania sa zastavili už na druhý deň. Následne som prešiel na náš Anopyrín 100 za ktorý (84 tabliet) pacient platí 2,21 eur a poisťovňa výrobcovi 4,16 eur.
Čo dodať na záver? Táto skúsenosť s Eliquisom nie je ojedinelá. Za posledných 20 rokov som v lekárni kúpil veľa rôznych liekov predpísaných rôznymi špecialistami, ktoré som po prečítaní príbalových letákov vôbec nemal užívať a následne som ich vracal do lekárne. Mnoho lekárov totiž nemá ani čas pýtať sa pacienta na jeho anamnézu a aké lieky už užíva. Preto sa pýtam kompetentných štátnych orgánov čo mienia urobiť s týmto neudržateľným stavom, so svojvôľou farmafiriem naháňajúcich zisky na úkor pacientov? Predsa čl.40 Ústavy SR ustanovuje, že „Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.“ Za „zlého“ socializmu to platilo, v súčasnosti rozhoduje trh a pravidlo „Štát je najhorší vlastník, treba všetko sprivatizovať“. Ani 30 rokov kapitalizmu nás nepoučilo, že ide o nehorázne klamstvo? Mne je ľúto pracujúcich, ktorým rastú odvody na zdravotné poistenie, ale žiaľ, stráca sa v nekontrovateľnom náraste cien liekov. Možno by pomohlo riadiť sa návrhmi českého lekára MUDr. Jana Hnízdila z jeho knihy „Mým pacientum.“?