Profesor T. Piketty skúmal rozdelenie bohatstva z údajov za tri storočia a z vyše dvadsiatich krajín sveta. Otázka rozdelenia bohatstva je veľmi vážna vec na to, aby sa ponechala len v rukách ekonómov, sociológov, historikov a filozofov. Existencia nerovnosti je zdrojom ostrých a často protichodných úsudkov. Nerovnosť bude mať vždy svoj subjektívny a psychologický rozmer. Republika odborníkov nikdy nenahradí demokraciu.
Nakoľko ide o mimoriadne rozsiahle dielo, (749 strán), obmedzím sa len na niekoľko najdôležitejších citácií zo Záveru na str.632-639:
„Celkovým záverom tejto práce je, že trhová ekonomika založená na súkromnom vlastníctve, ktorá je ponechaná osamote, v sebe obsahuje mocné sily konvergenčného charakteru, ktoré sú predovšetkým spojené so šírením vedomostí a zručností. Zároveň však obsahujú mocné sily vedúce k divergencii – k roztváraniu nožníc, ktoré potenciálne môžu ohrozovať demokratickú spoločnosť a hodnoty sociálnej spravodlivosti, na ktorých je táto spoločnosť založená. Primárny destabilizačný faktor súvisí s tým,že súkromná miera výnosu z kapitálu, môže byť dlhodobo výrazne vyššia, ako je miera rastu dôchodkov a produkcie. Uvedená nerovnosť naznačuje, že bohatstvo naakumulované v minulosti rastie rýchlejšie ako produkcia a mzdy. Táto nerovnosť vyjadruje základné logické protirečenie. Podnikateľ sa nevyhnutne stane rentierom s čoraz dominantnejším postavením voči tým,ktorí nevlastnia nič okrem svojej pracovnej sily. Keď už je raz kapitál vytvorený a ustanovený, reprodukuje sám seba rýchlejším tempom, ako je tempo rastu produkcie. Minulosť požiera budúcnosť. Tento proces otvárania nožníc pozorujeme v celosvetovom meradle.
Prirodzene, môžeme uvaliť na kapitálový dôchodok dane, ktoré budú dostatočne vysoké, aby znížili súkromné výnosy z kapitálu na úroveň nižšiu, ako je miera rastu. Ak to však urobíme nemotorne, riskujeme, že spôsobíme zadrhnutie motora, ktorý poháňa akumuláciu. Tým správnym riešením je PROGRESÍVNA ROČNÁ DAŇ Z KAPITÁLU. Tá umožní vyhnúť sa nekonečnej špirále nerovnosti a zároveň zachová hospodársku súťaž. To by zamedzilo neobmedzený rast globálnej nerovnosti bohatstva, ktorý sa v súčasnosti zvyšuje tempom neudržateľným z dlhodobého hľadiska, a to by malo vzbudzovať obavy aj u tých najhorlivejších zástancov samoregulácie trhu.
Len krátky pohľad na vývojové krivky opisujúce nerovnosť bohatstva a dôchodkov postačí, aby sme si uvedomili, že politika je všadeprítomná a že ekonomické a politické zmeny sú navzájom nerozlučne späté. To si vyžaduje skúmanie štátu, daní a dlhu a zrieknutie sa zjednodušujúcich predstáv o ekonomickej infraštruktúre a politickej nadstavbe.“ (koniec citátu).
Myslím si, že na túto tému by bolo vhodné, aby RTVS, resp. TA3 zorganizovali besedy odborníkov, ktorí b y sa k týmto témam vyjadrili. Predpokladám, že kniha Kapitál v 21.storočí značne ovplyvnila aj hnutie Žltých viest vo Francúzsku a podľa článku v najnovšom čísle PLUS 7dní už aj na Slovensku.