Tento výrok A. Hlinku odznel na protestnej demonštrácii v Teplej v roku 1936. O tom, že to myslel vážne, najlepšie svedčí fakt, že už v septembri 1936 Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS) za vlastné totalitné usporiadanie spoločnosti nastolila heslo – Jeden národ, jedna strana, jeden vodca. Na zjazde vtedy A. Hlinka vyhlásil: „Ako má Taliansko Mussoliniho a Nemecko Hitlera, Slováci majú Hlinku.
Tieto vyhlásenia a výzvy A. Hlinku uverejnil časopis PLUS 7 DNÍ 9. augusta 2018 v článku „Búrlivák“ od autora Rastislava Uhlára. Ďalej sa v článku uvádza, že už v roku 1930 vodca HSĽS vyhlásil: „Ja nie som len Andrej Hlinka, ale som tiež národ.“ Podľa vzoru fašistických strán súhlasil Hlinka so založením rodobrany, ktoré po jeho smrti dostali jeho meno – Hlinkova garda. Jej príslušníci sa smutne preslávili najmä pri deportácii Židov zo Slovenska a zverstvami pri potlačení Slovenského národného povstania (SNP) o.i. v Nemeckej, Kremničke, Kľaku, Ostrom Grúni a inde. A tiež pri arizácii židovských majetkov.
A. Hlinka si v mladosti za svoje protimaďarské vystúpenia zažil okrem slávy aj perzekúcie a väzenia. V júni 1906 ho zatkli za údajné poburovanie Slovákov proti Maďarom. Koniec I.svetovej vojny znamenal aj koniec monarchie a 24. mája 1918 v Martine Hlinka vyhlásil: „Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nevydarilo. Musíme sa rozísť. Sme za orientáciu česko-slovenskú.“ Súčasne však nekompromisne trval na autonómii Slovenska na základe Ptssburskej dohody z roku 1918.
Na základe profašistických vyhlásení a politiky HSĽS v ktorej pokračoval ďalší katolícky kňaz Jozef Tiso vzniká otázka, či A. Hlinka čítal hlavné dielo Adolfa Hitlera „Mein Kampf“ a či sa s ním stotožnil? Ak áno, potom si mal uvedomiť, aký osud prisúdil Hitler slovanským národom. A tiež si mal ako katolícky kňaz uvedomiť rozpor medzi desiatimi božími prikázaniami a ideológiou A. Hitlera. Ak by sa bol A. Hlinka dožil mája 1945 (zomrel 16.augusta 1938), bol by nemilo prekvapený, ako skončil Hitler, Mussolini a ich nacistické a fašistické ideológie.
Preto je pre väčšinu Slovákov, ktorí budú o dva dni, 29. augusta oslavovať 74. výročie SNP, šokujúce a nepochopiteľné, ako mohlo v roku 2007 až 94 poslancov NR SR schváliť zákon O zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku, na základe ktorého prezident každoročne udeľuje Rad Andreja Hlinku občanom, ktorí sa mimoriadnym spôsobom zaslúžili o vznik Slovenskej republiky. Podľa prieskumov verejnej mienky so zákonom súhlasila len štvrtina občanov Slovenska. Napriek tomu je busta A. Hlinku v slovenskom parlamente! Ako by verejnosť v Nemecku a Taliansku reagovala na busty Hitlera a Mussoliniho vo svojich parlamentoch? V NR SR je busta slovenského Hitlera normálnym javom aj v roku 2018? Nemali by sa naši poslanci zamyslieť nad týmto extrémom?
K 74. výročiu SNP ešte niekoľko citátov od už nežijúceho historika Ľubomíra Liptáka v knihe Krátke dejiny Slovenska (E: Mannová a kol. Bratislava,2003): „Povstanie znamenalo ďalšie vystupňovanie polarizácie slovenskej politiky, započatej nastolením mocenského monopolu HSĽS v roku 1938. Na povstaleckom území riadila život Slovenská národná rada (SNR) a jej výkonný orgán, Zbor povereníkov. Bola tu obnovená zvrchovanosť Československej republiky, zakázaná HSĽS a jej odnože, zrušené rasistické zákonodarstvo. SNR sa manifestačne prihlásila k protifašistickej koalícii, spojenci uznali povstaleckú armádu za spojenecké vojsko. Vojnová Slovenská republika bola politicky mŕtva prv, ako padol v auguste 1944 prvý výstrel. Tradícia povstania vybavila Slovensko morálnym kapitálom, z ktorého potom ťažilo aj v nasledujúcich desaťročiach.
V súvislosti so 74. výročím SNP je aktuálne spomenúť na tých, ktorí koncom roku 1943 vytvorili spoločný odbojový orgán – Slovenskú národnú radu (SNR) V SNR komunistov zastupovali Karol Šmidke, Gustav Husák a Ladislav Novomeský, občiansky blog Jozef Lettrich, Ján Ursíny a Matej Josko. Spomíname a nezabúdame ani na okolo 60000 mužov z Prvej československej armády na Slovensku, na okolo 18000 partizánov z ktorých väčšinu tvorili Slováci, veľa bolo príslušníkov národov Sovietskeho zväzu, Čechov, Francúzov, Židov, Bulharov, ale aj Maďarov, Nemcov a ďalších národov.