Aktuality.sk uverejnili reklamný článok – rozhovor s Robertom Mistríkom (22.8.2018), pod názvom „Nie som pokračovateľ Kisku, otváral by som aj iné témy ako on.“ V tomto rozhovore ma prekvapila veta: „Slovensko nemá more ani zlato…“
Je pravda, že Slovensko nemá more, ale nie je pravda, že nemáme zlato. Z oficiálnych štátnych dokumentov, napr. z ročenky Nerastné suroviny SR je jasné, že Slovensko ťaží zlaté rudy už od roku 1993 na ložisku Banská Hodruša I. Slovenská banská, spol. s r.o. už z tohoto významného ložiska vyťažila vyše 6 ton zlata, ktoré je však, žiaľ, určené na vývoz do Belgicka vo forme zlatonosného koncentrátu. Len v rokoch 2010-2015 sa do Belgicka vyviezlo vyše 3,5 tony zlata, pretože Slovensko, na rozdiel od stredoveku, nedokáže tepelne spracovať zlatonosné koncentráty! Vyťažené zlato spolu s tržbami však patria súkromnej ťažobnej spoločnosti a nie Slovenskej republike – vlastníkovi ložiska, ktorý za „prenájom ložiska“ dostáva zanedbateľné „Úhrady za vydobyté nerasty“.
Okrem ťaženého ložiska Banská Hodruša I. je veľký záujem zahraničných „investorov“ aj o ďalšie naše ložiská zlata (Kremnica, Detva-Biely vrch), striebra (Rožňava-Strieborná žila), mastenca (Gemerská Poloma), uránu (Košice-Jahodná) atď. O týchto problémoch som od roku 2011 napísal viacero blogov v Pravde, žiaľ, MH SR zatiaľ vyhovuje súčasný stav Banského zákona, ktorý ignoruje moderné metódy oceňovania výhradných ložísk, takže naše nerastné bohatstvo je aj v roku 2018 bohatstvom bezcenným.
Dokázali by ste pán Mistrík v tejto situácii niečo zmeniť, ak by ste sa stali prezidentom?