Podľa dnes medializovaných informácií Európska komisia (EK) vyzvala Maďarsko k dodržiavaniu demokratických princípov a hovorca EK M.Schinas zdôraznil, že „EÚ je spoločenstvom demokracie a hodnôt.“ Preto sa zamýšľam, čím Orbán a jeho strana Fidesz, ktorá zvíťazila v parlamentných voľbách, tak pobúrili bruselských byrokratov, že ich obviňujú z porušovania demokratických princípov a spoločných hodnôt?
Skôr, ako budeme hľadať odpoveď na túto otázku, by som rád zacitoval niekoľko pasáží z knihy Georga Sorosa: O globalizácii (Ako funguje globálny kapitalizmus a ako ho zlepšiť). (KALLIGRAM, 2002). V Predslove G. Soros píše: Pri písaní tejto knihy nebolo mojím cieľom iba objasniť, ako funguje globálny kapitalizmus, ale aj navrhnúť, ako by sa dal zlepšiť. Z tohto dôvodu používam dosť úzku definíciu globalizácie: znamená pre mňa voľný pohyb kapitálu a čoraz väčšie ovládanie národných ekonomík globálnymi finančnými trhmi a nadnárodnými korporáciami. Tvrdím, že globalizácia je nevyvážená: Rozvoj našich národných inštitúcií nedrží krok s rozvojom medzinárodných finančných trhov a naše politické opatrenia zaostávajú za globalizáciou ekonomiky. Na základe týchto východísk som sformuloval súbor praktických návrhov, vďaka ktorým by bol globálny kapitalizmus stabilnejší a spravodlivejší.“
V závere knihy (str.120-121) G. Soros doplnil: „Zo skutočnosti, že sa prihováram za medzinárodnú spoluprácu, by sa mohlo usudzovať, že sa sta viam proti použitiu vojenskej sily. Nie je to tak. Prihováral som sa za vojenský zásah v Bosne a Kosove a miera americkej vojenskej nadradenosti ma teší.“ (Koniec citátu).
Dúfajme, že Maďarsko, ako neposlušné dieťa EÚ, nebude objektom „humanitárneho bombardovania“, ako Juhoslovanská zväzová republika v marci až máji 1999, kedy počas náletov NATO zahynulo 1200-1500 ľudí a okolo 12000 utrpelo zranenia. Predsa dnes sme v roku 2018 a ľudia sa poučili, čo im priniesli sorosovské a európske hodnoty a „demokracia“.
V čase, keď G. Soros písal svoju knihu (O globalizácii), v Argentíne žil kardinál Bergoglio, terajší pápež František, ktorý vo svojej knihe Táto ekonomika zabíja (2015) opísal vtedajšiu krízu nasledovne: „…magické chápanie štátu, utrácanie peňazí ľudí, extrémny liberalizmus prostredníctvom tyranie trhu, daňové podvody, nerešpektovanie zákonov tak pri ich tvorbe, ako aj pri dodržiavaní, strata zmyslu pracovať. Jedným slovom, všeobecná korupcia, ktorá ohrozuje súdržnosť národa a odoberá mu vážnosť pred svetom. Pôvod krízy v Argentíne mala morálny charakter. Javila sa skôr ako kríza ekonomického modelu, ktorý sa presadzoval celé dve predchádzajúce desaťročia. V tom období to bol skutočný ekonomicko-finančný terorizmus. Spôsob špekulatívnej ekonomiky, ktorá je v okamihu schopná ochudobniť milióny rodín, už po kríze v roku 1929 nazval pápež Pius XI. „Medzinárodným imperializmom peňazí“.
Verme, že zaslúžená poučka od maďarských občanov pánovi Sorosovi aj jeho posluhovačom v Bruseli nájde svoju odozvu aj na Slovensku a v EÚ. Európska demokracia a európske hodnoty musia prameniť z vôle občanov jednotlivých štátov a nie z egoistických potrieb finančných trhov a nadnárodných spoločností.