Včera som na ČT24 sledoval zaujímavú besedu o problémoch ČR v súvislosti s ťažbou a spracovaním lítia na veľkom ložisku Cínovec. Toto ložisko, na ktorom je evidované 112775 ton lí tia v 53,4 mil.ton rudy s priemerným obsahom 0,117%. Na tomto ložisku (Cínovec-juh), sú evidované aj nebilančné zásoby Sn-W rúd a sprievodné množstvá rubídia (56 kt) a cézia (1,8kt). Ide teda o významné ložisko komplexných rúd, ktoré skúma austrálska firma a ktorá má záujem aj o jeho ťažbu. Problémom je Memorandum podpísané medzi austrálskou firmou a Ministerstvom hospodárstva ČR o ochrane investícií.
Nedá sa vylúčiť, že odmietnutie licencie na ťažbu ložiska by mohlo vyvolať arbitráž, akú už druhý krát bude absolvovať SR v súvislosti s odobratím licencie na ťažbu mastenca z veľkého a bohatého ložiska Gemerská Poloma. Dňa 11.1.2018 sa vo viacerých slovenských médiách objavila informácia, že americká spoločnosť EuroGas bude opäť žalovať Slovensko za zrušenie ťažby mastenca a v novej arbitráži bude žiadať 8 až 22 miliárd, bez spresnenia o akú analýzu sa opierajú. Žalobu na SR bude firma EuroGas podávať v americkom štáte Utah,v ktorom už Slovensko jeden spor prehralo. Od roku 2010, keď táto firma žiadala odškodné vo výške 500 miliónov eur, sa „odškodné“ postupne zvyšovalo na 1,5 – 3,2 miliardy eur až na súčasných 8 – 22 miliárd eur.
Keďže na Slovensku bol petíciou vyše 113 000 podpisov zastavený prieskum aj ťažba uránových rúd a následne aj ťažba zlato-strieborných rúd na najväčšom ložisku Kremnica-Šturec, (pre nesúhlas občanov s povrchovou ťažbou a kyanidovým lúhovaním rúd), nedá sa vylúčiť, že kanadský „investor“ napadne SR na súde a bude žiadať odškodnenie „za zmarenú ťažbu“.
Tieto príklady prístupu zahraničných investorov k vlastníkom výhradných ložísk ložísk v ČR aj v SR by mali parlamenty a vlády oboch našich štátov inšpirovať k hľadaniu legislatívnych a politických krokov k ochrane a racionálnemu využitiu nášho nerastného bohatstva. Podľa môjho názoru, ako ložiskového geológa, začať by bolo optimálne z analýzy Banského zákona. Banský zákon č.44/1988Zb. bol v roku 1991 novelou č.498/1991Zb. zásadne zmenený v neprospech vlastníkov (občanov ČR aj SR) a výlučne v prospech domácich a zahraničných súkromných prieskumných a ťažobných subjektov. Novela 498/1991Zb. odstránila monopol štátu takým drastickým spôsobom, že na Slovensku nezostal s výnimkou jediného, likvidačného podniku, už žiadny štátny podnik, akoby štát-vlastník nemohol byť účastníkom prieskumu a ťažby vlastných výhradných ložísk tvoriacich nerastné bohatstvo. Preto sa domnievam, že novela Banského zákona č. 498/1991Zb. je v rozpore s čl.4 Ústavy SR. Nie som si istý, či novela č.498/1991Zb. platí v pôvodnom znení aj v ČR.
Od 1.1.1992, keď začala táto novela platiť, začal sa proces privatizácie nášho nerastného bohatstva. Štát -vlastník podaroval svoje ložiská záujemcom o ich ťažbu, ako niečo bezcenné, bez moderného ocenenia a bez toho, aby si najlukratívnejšie ložiská ponechal bez prenájmu súkromným firmám a ťažil ich sám. Štátu síce výhradné ložiská zostali vo vlastníctve, ale od súkromných ťažiarov požadoval za ich prenájom neprimerane nízke nájomné, tzv. „úhrady za vydobyté nerasty“ vo výške 0,3 -5%. Vyťažené nerasty ale už boli výlučným vlastníctvom súkromnej ťažobnej firmy, ktorej zostáva aj zisk z predaja spracovanej nerastnej komodity.
Ďalšie výhrady voči súčasnému zneniu Banského zákona sú uvedené v mojich blogoch od roku 2011, najobšírnejšie v blogu z 19.10.2015: „Slovensko potrebuje nový banský zákon“. Dúfam márne?