Viaceré médiá (Pravda, SME, HN,) uverejnili včera informáciu, že americká firma EuroGas bude Slovensko žalovať za zrušenie ťažby mastenca na ložisku Gemerská Poloma a oveľa v novej arbitráži bude požadovať odškodné 8 až 22 miliárd eur. Dôvodom zvýšenia z pôvodnýcch 0,5 až 3,2 miliárd eur majú byť oveľa väčšie zásoby mastenca, ako sa pôvodne predpokladalo. Arbitrráž by sa mala konať pred americkým súdom v štáte Utah, kde Slovensko už jeden spor prehralo. Pre TASR to uviedol predseda predstavenstva firmy EuroGas Wolfgang Rauball. Žiaľ, pán Rauball neupresnil o akú analýzu – výpočet zásob a ocenenie ložiska sa ich predpoklad opiera.
Keďže v roku 1995 som bol s kolegami zo š.p. Slovenská geológia, Spišská Nová Ves spoluautorom výpočtu zásob na tomto ložisku pre Záverečnú správu Gemerská poloma- mastenec, VP (Ján Kilík a kol.), veľmi rád by som sa zoznámil s novým výpočtom zásob a ocenením ložiska, ktoré boli na KKZ pri MŽP SR schválené v roku 1996. Z tohoto výpočtu zásob a ocenenia ložiska vychádzala aj Bilancia zásob výhradných ložísk SR a nie je mi známe že by KKZ (Komisia pre schvaľovanie zásob) po roku 1996 schvaľovala nový výpočet zásob s oveľa väčšími zásobami ako boli nami vypočítané novým, moderným spôsobom, variantným výpočtom zásob s následným technicko-ekonomickým hodnotením. Preto sa domnievam, že SR by mala od firmy EuroGas požadovať na oponentúru novú „analýzu“ – výpočet zásob a ocenenie ložiska. Nespochybňujem, že od rokov 1995-2000 mohlo dôjsť k významným zmenám svetových cien mastencov aj výrobných nákladov a p ohľad na cenu ložiska môže byť mierne odlišný. Pochybujem však o enormnom náraste ceny ložiska z 0,5 miliardy eur v roku 1996-2000, na 8-22 miliárd eur v roku 2017-2018. Taktiež treba zohľadniť fakt, že väčšina vypočítaných zásob je v kategórii Z-3, t.j s odchylkou +- až 50%.
Uvedené výhrady by mohla za SR – vlastníka ložiska, posúdiť a pre MF SR pripraviť Komisia zložená zo zástupcov BERG fakulty TU v Košiciach, ktorá má v náplni výučby a výskumu aj oceňovanie ložísk nerastných surovín, spolu s Inštitútom Hodnota za peniaze, ktorý pracuje pri MF SR. Východiskom by mala byť citovaná Záverečná správa s výpočtom zásob z roku 1995 (Ján kilík a kol.) nachádzajúca sa v Geofonde ŠGÚDŠ a Ocenenie ložiska podľa metodiky OSN z roku 1997 a tiež Ekonomické hodnotenie magnezitových a talkových ložísk (M. Tréger, P. Baláž in M.Radvanec, Z.Németh, P.Bajtoš: Magnezit a talk na Slovensku – genetický a geoenvironmentálny model (2010).
Keď po 20 rokoch hodnotím „prínosy“ zahraničných aj domácich súkromných „investorov“ a to nielen na ložisku Gemerská Poloma, ale aj ďalších ložiskách (Košice- Jahodná, urán, Kremnica-Šturec, zlato a striebro atď.), nevidím dôvod, aby štát nezmenil svoju surovinovú politiku tak, ako by si to žiadal verejný záujem, ako sme o tom uviedli v Návrhu surovinovej politiky Slovenskej republiky v roku 2000:
Ciele vlády pri ochrane a racionálnom využití nerastného bohatstva by mali zahŕňať:
-možnosť kontroly a schvaľovania postupu spoločnosti v jednotlivých fázach od začatia prieskumu až po ťažb-záväzok spoločnosti rešpektovať všetky zákony, ktoré môžu byť v priebehu jej činnosti prijaté,
-presadenie progresívneho daňového systému, ktorý spočíva predovšetkým v zdaňovaní tzv. nadbytočných ziskov (high excess profits)
-repatriácia všetkých exportných ziskov prostredníctvom centrálnej banky,
-vládna kontrola nad marketingom produktov,
-domáce spracovanie surovinových zdrojov,
-urovnávanie všetkých sporov v danej krajine, bez pomoci akejkoľvek medzinárodnej arbitráže,
–právo žiadať predaj podniku kedykoľvek je to považované za národný záujem.
Alebo zostaneme naďalej na úrovni banánových republík?