TASR 15.9.2017 informovala, že Hlavný banský úrad definitívne zamietol odvolanie cyperského investora voči jeho žiadosti o určenie Dobývacieho priestoru na ložisko zlata Detva-Biely vrch. Hlavným dôvodom zamietnutia žiadosti boli nesúhlasné stanoviská mesta Detva a obce Dúbravy.
Hlavný banský úrad v Banskej Štiavnici týmto rozhodnutím zachránil 80ton zlata pre budúce generácie. V prípade jeho vyťaženia by zlato skončilo v rukách cyperského (!) „investora“ a nie v rukách vlastníka – SR. Týmto rozhodnutím Hlavný banský úrad (HBÚ) rešpektoval ústavný zákon č.306/2014 Z.z., ktorým sa čl.4 Ústavy SR doplnil o vetu: „Slovenská republika chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií:“
Podobné rozhodnutie by HBÚ mal však urobiť aj v prípade ložiska zlata a striebra Kremnica-Šturec so zásobami 38 ton zlata a 288 ton striebra. Podobne ako v prípade ložiska Detva aj v prípade ložiska Kremnica-Šturec obyvatelia Kremnice nesúhlasili a protestovali proti ťažbe tohoto významného ložiska. Dôvody nesúhlasu občanov Kremnice boli plne opodstatnené: Nadmerný dobývací priestor určený ešte v roku 1961, hoci všetky zásoby ložiska boli v roku 1970 po zastavení ťažby odpísané. Ďalej to boli dôvody ekologické, nesúhlas s plánovaným kyanidovým lúhovaním rudy a v neposlednom rade aj dôvody ekonomické, keďže vyťažené zlato a striebro by boli majetkom zahraničnej spoločnosti a nie vlastníka – SR.
Zároveň by bolo vhodné, aby HBÚ preveril oprávnenosť pokračujúcej ťažby zlata na našom najbohatšom ložisku Hodruša. Z tohoto ložiska bolo od roku 1993 vyťažených už okolo 7 ton zlata, žiaľ, toto zlato bolo exportavané vo forme zlatonosných koncentrátov do Belgicka. Dôvod? Na Slovensku nie je známa technológia nekyanidového získavania zlata z koncentrátov. Bohatosť ťaženej zlatej rudy z Hodruše podčiarkol aj časopis Trend, keď informoval, že v roku 2010 sa z ložiska Hodruša vyťažilo rekordných 534 kg zlata, tržby za jeho predaj dosiahli 16 miliónov eur a zisk 10 miliónov eur. Tým sa spoločnosť Slovenská banská, s.r.o. zaradila k najziskovejším na Slovensku. Nemal by vlastník ložiska – SR nárok na väčší podiel z koláča, ako je 20% daň a 5% úhrady za vydobyté nerasty? Nebolo by racionálnym rozhodnutím v súlade s novým znením čl.4 Ústavy, zastavenie tejto iracionálnej ťažby, ktorá nemá nič spoločné s verejným záujmom? Pred 690 rokmi (v r.1327) uhorský panovník Karol Robert z Anjou vydal prísny zákaz vyvážať surové nemincované zlato a striebro, ale SR aj v 21.storočí takýto „biznis“ povoľuje?
Okrem ložísk zlata a striebra, by vlastník nášho nerastného bohatstva mal pristúpiť k legislatívnym úpravám aj v prípade prieskumu a ťažby na ďalších výhradných ložiskách tak, aby nerastné bohatstvo bolo skutočne šetrne a efektívne využívané v prospech našich občanov a nasledujúcich generácií. ide napr. o poučenie z roky trvajúcej kauzy Gemerská Poloma – mastenec, v ktorej SR čelí žalobe americkej spoločnosti Eurogas o náhradu „škody“ 2,3 miliardy eur za „zmarené investície“. Preveriť by bolo vhodné aj ochranu a racionálne využívanie ložísk ekologických surovín (bentonity, zeolity…)
Ako ložiskový geológ a občan SR som presvedčený, že bez nového Banského zákona v ktorom bude zakotvené povinné moderné oceňovanie výhradných ložísk a nová definícia ochrany a racionálneho využívania nerastného bohatstva, bude slovenské nerastné bohatstvo aj naďalej v rukách domácich a zahraničných súkromných subjektov a nie v rukách občanov SR.