Takúto informáciu priniesla televízia TA3 18. júla a očakávali sme, ako na túto správu zareaguje premiér Fico alebo minister financií Kažimír. Žiaľ, až doposiaľ sme od nich žiadnu reakciu nepočuli. Pritom nás občanov by zaujímalo, čo bude robiť vláda a parlament a čo EÚ aby sa zastavil tento chorobný proces? Občania Slovenska majú právo vedieť, ktoré firmy majú vlastníkov v daňových rajoch, koľko tisíc, či miliónov eur si uliali a o ktoré daňove raje ide (Luxembursko, Cyprus, Malta, Holandsko, atď.?). Nesúvisí „zlý odhad“ daní v tomto roku o 242 milińov eur s únikom financií do daňových rajov?
Snáď sa Slovensko neinšpiruje malým, ale najbohatším štátikom EÚ Luxemburskom, ktoré sa dlhodobo zaraďuje na 1. miesto v EÚ, pokiaľ ide o HDP na obyvateľa a ktorého 46% HDP závisí od finančníctva. Okrem 190 privátnych bánk je Luxembursko už 15 rokov najdôležitejším sídlom trhu s finančnými investičnými fondami. Už v roku 2011 v Luxembursku existovalo 144 bánk s viac ako 26000 pobočkami a HDP na obyvateľa bolo druhé najvyššie na svete po Katare. Oficiálna daň zo zisku je v Luxembursku 29%, ale v rokoch 1995-2013, počas premiérovania J.C. Junckera 343 nadnárodných spoločností neplatili zo svojich ziskov žiadne alebo len minimálne dane. Straty na daniach v domovských štátoch tak dosahovali miliardy eur. V roku 2015 malo najvyšší HDP na obyvateľa vyjadrený v štandardoch kúpnej sily Luxembursko – 271%, najnižší Bulharsko – 46%, Slovensko -77%, t.j. 3,5 krát nižší, ako Luxembursko. Dokonca aj „motor EÚ“ Nemecko a Francúzsko zaostávali za Luxemburskom 2,2- 2,6 násobne.
Otázka na záver: Ak chce Slovensko byť v „jadreEÚ“ a dosiahnuť životnú úroveň porovnateľnú s Luxemburskom, nemalo by sa preorientovať z automobilového priemyslu na bankovníctvo a finančníctvo? Zdá sa, že daňovým rajom pri dnešnom vedení EÚ nič nehrozí. Škoda, že výhody, ktoré majú banky a nadnárodné spoločnosti, nemajú občania- od ktorých v demokratických štátoch pochádza moc.