Slovensko je v ťažbe zeolitov tretie na svete a prvé v Európe

16. decembra 2016, Milan Tréger, Nezaradené

Podľa ročenky Nerastné suroviny SR, 2015 sa Slovensko v ťažbe zeolitov v roku 2014 zaradilo na tretie miesto. Najvýznamnejší producenti sú Čína (1,8-2,2mil. ton), Južná Korea (230 kt), Slovensko (117 kt), USA (64 kt), Turecko (50 kt), Kuba (44 kt).´Zeolity patria medzi najvýznamnejšie environmentálne suroviny. Pri ochrane životného prostredia v chemickom priemysle sa zeolity využívajú pri odstraňovaní izotopov Cs a Sr z rádioaktívneho odpadu, ako sorbenty, molekulárne sitá a katalyzátory, na úpravu pitných a úžitkových vôd, na čistenie odpadových vôd a spalín. V priemysle ako plnivá v papiernictve, výrobe plastov gumy a trhavín. V stavebníctve ako prísada pri výrobe puzzolánových cementov, na zlepšenie stability cementových suspenzií, ako protikorózna prímes cementov. V poľnohospodárstve zeolity slúžia ako doplnková kŕmna látka pri výrobe krmív, ako substráty a pôdne kondicionéry.

Na Slovensku je v súčasnosti preskúmaných 7 ložísk zeolitov z ktorých sa ťažia 3 ložiská: Nižný Hrabovec, Pusté Čemerné a Kučín. Na ťažbe 117 kt v roku 2014 sa podieľali 3 spoločnosti: ZEOCEM, a,s. Bystré (85%), VSK PRO-ZEO, s.r.o. Košice (13%) a SLOVZEOLIT, s.r.o. Spišská Nová Ves (2%). Od roku 1998, kedy sa vyťažilo len 10 kt zeolitov, vzrástla ťažba do roku 2014 takmer 12 násobne. Spotreba zeolitov je na Slovensku krytá domácou ťažbou. Chybou je, že údaje o dovoze a vývoze nie sú k dispozícii a je potrebné ich doplniť vzhľadom na veľký význam suroviny.

Ceny zeolitov sú zmluvné a závisia od kvality suroviny a od stupňa úpravy. V USA sa ceny zeolitov pohybujú v intervale 110 – 440 USD/t, najbežnejšie ceny sú od 110 do 220 USD/t (USGS Minerals Yearbook, 2014). Ak zvážime, že na slovenských ložiskách je preskúmaných okolo 190 000 kt bilančných zásob, potom pri ročnej ťažbe 200 kt (domáca spotreba + export), by tieto zásoby postačovali na 950 rokov. Pri súčasných cenách zeolitov je evidentný aj veľký ekonomický význam týchto ložísk. Z tohoto pohľadu by mala pre štát vyplývať aj povinnosť patričnej ochrany a racionálneho využitia ložísk s dôrazom na ochranu životného prostredia. Zameranie súkromných ťažiarov na maximalizáciu zisku bez primeraného podielu pre vlastníka – SR, by štát nemal povoliť.