Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici zamietol návrh cyperského investora na určenie dobývacieho priestoru na ložisko zlata Detva-Biely vrch, Dôvodom je nesúhlasné stanovisko mesta Detva a obce Dúbrava. Cyperská spoločnosť Eastern Mediterranean Resources chcela zlato z tohoto ložiska ťažiť už od roku 2011. Plánovala sa povrchová ťažba s následným kyanidovým lúhovaním vyťaženej rudy. Proti tomuto zámeru ostro protestovali aj obyvatelia združení v OZ Podpoľanie nad zlato, podporovaní právnickou spoločnosťou VIA IURIS.
Na tejto kauze prekvapuje dlhá doba čakania na rozhodnutie Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici, keďže Európsky parlament už v roku 2010 vydal uznesenie o všeobecnom zákaze používania metódy kyanidového lúhovania pri ťažbe v celej EÚ. Až v roku 2014 poslanci NR SR schválili novelu Banského zákona, ktorá používanie tejto nebezpečnej metódy zakazuje.
Na margo tejto dobrej správy máme pár otázok na pána ministra hospodárstva Žigu:
1. Aká je súčasná cena ložiska Detva- Biely vrch, keď jeho celkové zásoby dosahujú 80 ton zlata, z čoho bolo 25 ton klasifikovaných ako zásoby ekonomické (bilančné) a 55 ton ako zásoby neekonomické (nebilančné)? Cyperská firma v roku 2012 predpokladala, že počas 10 ročnej ťažby získa 18-19 ton zlata v odhadovanej hodnote 760- 800 miliónov eur. Ak by dobývací priestor a povolenie ťažby bola získala cyperská spoločnosť, vyťažené zlato by bolo majetkom tejto spoločnosti a vlastník ložiska – SR, by sa musel uspokojiť okrem dane z príjmu, s 5%-nou úhradou za vydobyté nerasty.
2 Považujete pán minister takýto „obchod“ za výhodný pre vlastníka ložiska? Podľa nášho názoru ide o výsmech ochrane a racionálnemu využitiu nerastného bohatstva, čo je hlavnou úlohou Banského zákona č.44/1988 Zb. Nie je najvyšší čas na zmenu Banského zákona tak, aby povinnosťou vlastníka nerastného bohatstva- SR bolo oceňovanie každého z vyše 600 výhradných ložísk, ktoré tvoria nerastné bohatstvo SR. V opačnom prípade môžeme očakávať, že zahraničný „investor“ bude od SR vymáhať odškodné, ako v prípade ložiska mastencov Gemerská Poloma,(kde EuroGas žiada od SR odškodné 3,2 miliardy USD).