Myslím si, že Smer-SD opäť blúdi, ako v časoch svojho vzniku v rokoch 1999-2000, keď presadzoval tzv. „Tretiu cestu“. Bola to cesta smerujúca k splynutiu sociálnej demokracie s pravicovou liberálnou demokraciou a bezvýhradnou podporou globalizácie. Predstaviteľom „Tretej cesty“ bol v tom období Tony Blair, predseda Labour party. Ako skončila jeho kariéra po jeho kolaborácii s prezidentom USA Bushom, predovšetkým po katastrofálnej tragédii vojny v Iraku (2003), je všeobecne známe. Hoci R. Fico sa už od filozofie „Tretej cesty“ dištancoval, opäť pokračuje v blúdení vymýšľaním akejsi „Politiky s ľudskou tvárou“. Moja generácia, ktorá si pamätá rok 1968 a víziu reformného komunistu Alexandra Dubčeka, že jemu a veľkej väčšine spoločnosti išlo o SOCIALIZMUS s ľudskou tvárou a nie o politiku zachovania kapitalizmu, ktorú presadzuje Smer-SD.
A. Dubček sníval o socializme ako o spoločenskom zriadení, ktoré vzniká demokratickou cestou, v ktorom nejestvuje vykorisťovanie človeka človekom, Socialistická demokracia mala zabezpečiť sociálne práva- právo na prácu, ochranu zdravia, zabezpečenie v starobe, obydlie, bezplatné vzdelanie, rovnosť všetkých občanov pred zákonom a i. A tiež politické slobody – slobodu slova, svedomia, tlače, zhromažďovania, slobodu účasti na riadení štátnych a verejných záležitostí.
Čo však z vízie A. Dubčeka zostalo po roku 1989? Prekvitá korupcia a klientelizmus, okrádanie občanov spojenými silami oligarchov a skorumpovaných politikov spolu s úplatnými médiami. Programová konferencia Smeru-SD ukázala, že táto strana je nereformovateľná, pretože jej rétorika je síce ľavicová, ale jej politika je pravicová a čaká ju osud takých strán ako HZDS, SDKU atď. Domnievam sa, že zásadnú zmenu v spoločnosti prinesie len nový ľavicový, resp stredoľavicový subjekt, ktorý vznikne zo slobodnej vôle občanov a nie z vôle oligarchov a s nimi zviazaných skorumpovaných politických špičiek.