Slovensko – daňový raj len pre vyvolených

12. júla 2016, Milan Tréger, Nezaradené

O daňových rajoch sa intenzívne diskutuje po zverejnení aféry PANAMA PAPERS, podľa ktorej panamská právnická kancelária Mossack Fonseca pomáhala klientom prepierať nezákonne získané peniaze a unikať plateniu daní. Až 11,5 miliónov dokumentov získalo 300 novinárov zo 78 krajín o daňových rajoch v rôznych častiach sveta. Z týchto dokumentov je zrejmé, akú obrovskú, negatívnu úlohu hrajú daňové raje vo svetovej ekonomike: v súčasnosti je v daňových rajoch zhruba 7,6 biliónov dolárov. Za uplynulých 25 rokov kvôli daňovým rajom klesla reálna miera daní odvádzaných firmami do európskej a americkej pokladnice o tretinu. Nadnárodné korporácie reálne platia dane len 1-2%, namiesto 20-30%. Čím menej zaplatia na daniach bohatí, tým viac sa musí vybrať od chudobných. Daňové raje tak významne prispievajú k majetkovej nerovnosti. Ďalším lákadlom daňových rajov je anonymita.

Príkladom daňových rajov sú o.i. Britské panenské ostrovy, Barbados a Bermudy, (bývalé britské kolónie), ktoré majú spolu približne toľko obyvateľov ako Bratislava, ale v roku 2013 pritiekol do nich väčší objem priamych zahraničných investícií ako do Nemecka. A zároveň vo svete spoločne investovali viac ako Nemecko. Vyspelý svet dlhé roky daňové raje toleroval. Zásadnú zmenu priniesla finančná kríza, keď štáty vyčerpané pomocou bankám začali hľadať doteraz prehliadané zdroje príjmu. A tak sa začalo ťaženie proti daňovým rajom.

Hoci Slovensko nepatrí k daňovým rajom známym z Európy, ako sú Luxembursko, Cyprus, Holandsko, Malta, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, Monako a iné, predsa daňové raje využíva vyše 300 slovenských spoločností a fyzických osôb. Z dokumentov Panama Papers vyplynulo, že európskym klientom poskytovala špeciálne služby slovenská firma LATEM TRADING s.r.o., ktorej konateľom je holandský občan. Ak Slovensko tiež radíme k daňovým rajom, tak je to aj preto, že veľkí zahraniční investori dostávajú 10 aj viacročné daňové prázdniny, čo nie je umožnené slovenským firmám. Ďalej k vyvoleným patria banky a iné finančné inštitúcie ktorých zisky nie sú primerane zdaňované, podobne ako dividendy. A nakoniec k vyvoleným treba zaradiť takých „úspešných podnikateľov“ ako je Bašternák a spol., ktorým náš sociálne cítiaci štat umožňuje miliónové vratky DPH.

Dúfajme, že počas slovenského predsedníctva v EÚ bude boj proti daňovým rajom jednou z dôležitých tém. Napriek tomu, že pre viacerých lídrov EÚ, (napr. J.C.Juncker), bude táto téma veľmi nepríjemná.