Po brexite nahnevaný predseda EK J.C. Juncker žiada začať rokovania o vystúpení V. Británie z EU okamžite, nie až po októbrovom odchode Camerona z postu premiéra. Bojí sa, že brexit spustí ďalšie referendá v rastúcom počte nespokojných členských štátov. Pravdepodobne predpokladá, že exemplárne potrestanie V. Británie zastraší ostatných rebelov. K Junckerovi sa pridal aj predseda EP Martin Schulz, keď vyzval Camerona na skoré odstúpenie, pretože vraj drží celú EU ako rukojemníka.
Títo dvaja páni, ktorí sú spoluzodpovední za brexit a rastúcu nedôveru občanov v EU, mali by čím skôr zo svojich postov odstúpiť. Domnievam sa, že ak naďalej zostanú na čele EK a EP, skolabuje EU už o pár rokov, pretože nie sú schopní realizovať reformy bezpodmienečne nutné na prežite EU. Je nepochopiteľné, že o riešení brexitu začali v minulých dňoch diskutovať zakladajúci členovia starej EU, Nemecko, Francúzko, Taliansko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko, ale, nepochopiteľne, bez ďalších 21 členov EU. Údajne sa pripravovali opatrenia na vznik tzv. FLEXIBILNEJ ÚNIE, ktorá by zabránila exitom podobným brexitu. Ako na tento krok starej šestky zareaguje Slovensko, ako predsednícka krajina a 20 ďalších krajín, v ktorých žije okolo 270 miliónov obyvateľov? Myslím, že ide o krok potvrdzujúci zúfalstvo „elity“ EU a názor, že EU je hrobárom demokracie. Tiež si myslím, že premiér Fico sa mýli, keď hovorí, že „My by sme bez EU neprežili“. Myslí najmä „bez eurofondov“. Ale my vieme z histórie, že Slovensko v minulosti prežilo oveľa horšie pohromy, ako by bola strata eurofondov. Predseda vlády by mal využiť predsedníctvo SR v EU a jasne „elite“ povedať, že pre našich občanov je ďalej neprijateľná „EKONOMIKA KTORÁ ZABÍJA“, ako vo svojej knihe napísal pápež František.
Včera som dočítal túto knihu, („Pápež František: Táto ekonomika zabíja“) a hoci som ateista a nie katolík, musím povedať, že s väčšinou názorov pápeža Františka súhlasím. Predovšetkým s tými, ktoré sa týkajú chudoby, diktatúre trhov ai. Zacitujem len jednu pasáž z tejto knihy:
„Vytvorili sme si nové idoly. Klaňanie sa starému zlatému teľaťu našlo nový, bezcitný obraz vo fetišizme peňazí a v diktatúre ekonomiky bez tváre a bez skutočného ľudského cieľa.Zdá sa, že svetová kríza, ktorá sa týka financií a hospodárstva, vyvádza na svetlo ich deformitu a predovšetkým vážny nedostatok antropologickej perspektívy, ktorá človeka vedie k jedinej požiadavke, a tou je konzum. Ešte horšie: dnes je ľudské bytie považované za konzumný tovar, ktorý sa dá použiť a potom vyhodiť. V tomto kontexte je solidarita, ktorá je pokladom chudobných, často považovaná za kontraproduktívnu, protikladnú finančnej a ekonomickej racionalite. Zatiaľ čo príjmy menšiny exponencionálne rastú, príjmy väčšiny sú čoraz nižšie. Táto nerovnováha pramení z ideológií, ktoré podporujú absolútnu autonómiu trhov a finančné špekulácie, upierajúc tak štátom právo na kontrolu, aby sa mohli ujať zabezpečenia spoločného dobra.“ (Koniec citátu).
Domnievam sa, že názormi pápeža Františka, dotýkajúcimi sa problémov súčasného sveta, by sa mali zaoberať predovšetkým politici hlásiaci sa k sociálnej a kresťanskej demokracii a v týchto myšlienkach a názoroch hľadať inšpiráciu pre zásadnú reformu EU.