S veľkým záujmom som včera sledoval prejav pána prezidenta o stave republiky. Myslím si, že prezident výstižne pomenoval negatívne javy v našej spoločnosti, ako sú korupcia („Slovensko rozožiera korupcia a vplyv oligarchov na politiku“), extrémizmus, neonacizmus, popieranie holokaustu a zločinov proti ľudskosti, problémy zdravotníctva, školstva a ďalšie neduhy. Polemizovať sa však žiada úvodná časť prejavu, v ktorej prezident povedal:
„Členstvo v EÚ dáva našej republike najsilnejšie politické a ekonomické postavenie, aké mohlo Slovensko dosiahnuť. Vďaka členstvu v Únii aj v Aliancii (NATO) sa môžeme cítiť RELATÍVNE bezpečne. Náš región strednej Európy je stabilnou a bezpečnou časťou sveta. PRETO NAŠE ČLENSTVO V EÚ NEMÁ ŽIADNU ROZUMNÚ ALTERNATÍVU. A predstavy a návrhy, že Slovensko by mohlo fungovať- a lepšie- aj mimo EÚ sú opakom vlastenectva sú hazardérske. Hovorím to preto, lebo aj na Slovensku rastú nálady a podpora politických síl, ktoré chcú dosiahnuť rozpad EÚ, rozpad ARCHITEKTÚRY MIERU, SPOLUPRÁCE, SPOLOČNEJ SLOBODY A PROSPERITY:“ Tieto názory pána prezidenta sú podľa môjho názoru skôr zbožným želaním, ako realitou. Netrúfam si odhadnúť koľko percent občanov sa s postojom pána prezidenta stotožňuje, ale po udalostiach posledných rokov (utečenecká kríza, diktát EK o povinných kvótach utečencov, pokutách za ich odmietanie, hrozba brexitu, snáď aj grexitu, rastúca nedôvera v politiku EÚ, prezidentské voľby v Rakúsku a množstvo ďalších excesov vyprodukovaných v EK aj v EP) spochybňujú optimizmus pána prezidenta o EÚ ako „architektúre mieru, spolupráce, slobody a prosperity“.
Odlišný názor na „prosperitu“ bol publikovaný v knižke pápeža Františka „Táto ekonomika zabíja“. Pápež v nej o.i. píše: „Dnes musíme povedať ,nie ekonomike vylučovania a nerovnosti. Takáto ekonomika zabíja. Nemožno dopustiť, že nikoho nezaujíma, keď od zimy zomrie starec, ktorý zostal na ulici, zatiaľ čo do správ sa dostane dvojbodový pokles na burze. V tomto kontexte ešte stále niektorí obhajujú ekonomické teórie, ktoré tvrdia, že bohatnutie bohatých časom vytvorí blahobyt aj pre chudobných, a tiež teórie, ktoré predpokladajú, že ekonomický rast podporený voľným trhom dokáže sám od seba vyprodukovať väčšiu rovnosť.“
Pán prezident by sa teda nemal čudovať, že aj na Slovensku rastie počet euroskeptikov pre ktorých odchod z NATO a EÚ by neznamenal žiadnu tragédiu. Pritom tieto postoje je nekorektné považovať za opak vlastenectva a za hazardérske. Podľa Ústavy SR sa vstup Slovenska do medzinárodných organizácií potvrdzuje referendom, (bolo v roku 2003 pri účasti 52% voličov), podobne aj výstup z takejto organizácie sa musí potvrdiť referendom. Čo myslíte, pán prezident, ako by dopadlo referendum o vystúpení Slovenska z NATO a EÚ? Hlavne ak V. Británia z EÚ odíde?