V médiách sa 4. februára 2016 objavila informácia, podľa ktorej SMER-SD začal až pred voľbami riešiť chaos v majetku štátu. Doteraz vláda nemá údaje o tom, koľko a akých nehnuteľností má štát vo svojom vlastníctve, či nájme. Údajne začiatkom roka 2016 štát zriadil Centrálny register majetku (CRM), ktorý by mal do konca roka zhromaždiť súpis všetkých nehnuteľností v rukách štátu. Projekt, CRM dostal pod správu minister financií a finálnu podobu má dostať až za novej vlády. Počas roka 2016 majú jednotlivý správcovia zákonnú povinnosť zaevidovať užívaný majetok. Kým ČR má mapu majetku štátu, na Slovensku sa projekt len rozbieha. Podľa tejto informácie SR je o.i. vlastníkom takmer 1,5 milióna hektárov lesných pozemkov, vyše 86 000 hektárov ornej pôdy a množstvo ďalších nehnuteľností. V roku 2012 sa plánovala tzv. „Štátna realitka“, projekt sa však nerealizoval.
Ako ložiskového geológa ma nemilo prekvapilo, že medzi ďalšími nehnuteľnosťami sa vo vlastníctve SR neobjavilo aj 629 výhradných ložísk s celkovými zásobami 16,4 miliardy ton, ktoré tvoria nerastné bohatstvo – vlastníctvo SR (podľa čl.4 Ústavy SR). Podľa ročenky Nerastné suroviny SR sa v roku 2013 zo 190 výhradných ložísk vyťažilo 23,6 miliónov ton, ktorých hodnota dosahovala 334,6 milióna eur (cca 0,5% HDP). Najvýznamnejšími exportnými komoditami boli cementárske suroviny (123 miliónov eur), zlato (111 miliónov eur) a produkty na báze magnezitu (73,5 milióna eur). Ako si vysvetliť tento paradox? Ako som písal vo viacerých blogoch, príčinu tohoto nenormálneho stavu vidím v tom, že SR, vlastník nerastného bohatstva (výhradné ložiská) toto bohatstvo neoceňuje a v podstate je nerastné bohatstvo BEZCENNÉ. Preto SR nevlastní ani jedinú akciu v súkromných akciových spoločnostiach. Cesta k náprave spočíva, podľa môjho názoru, v zásadnom prepracovaní Banského zákona. Ak iné nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu (pôda, lesy a i.) majú svoju cenu, je bezcennosť nerastného bohatstva neobhájiteľná. Ako príklady neudržateľnosti súčasného Banského zákona spomeňme „osudy“ takých výnimočných ložísk ako sú Gemerská Poloma- mastenec, (spoločnosť EuroGas vymáha od SR odškodné 3,2 miliardy), Košice- Jahodná – urán, Kremnica-Šturec, Detva-Biely vrch, Banská Hodruša- zlato a desiatky ďalších.
Banský zákon v súčasnom znení má, podľa môjho názoru v sebe zakódovaný hlboký rozpor medzi celospoločenským vlastníctvom nerastného bohatstva a výlučne súkromným využívaním tohoto bohatstva, zameranom na dosiahnutie maximálneho zisku. Banský zákon je preto príkladom rafinovaného prepojenia štátu a súkromného sektora, slúžiac pár stovkám privatizérov z 90. rokov minulého storočia a nie verejnému záujmu občanov SR. Najnovšie tento názor potvrdzuje nepochopiteľná a neobhájiteľná dotácia 1,5 miliardy eur od Ministerstva hospodárstva pre súkromnú a.s. Hornonitrianske bane a to na nasledujúcich 15 rokov.