Túto otázku som si položil po skončení včerajšej relácie TA3, Téma dňa, kde dvaja právnici a predsedovia strán Sieť a SNS, páni Procházka a Danko diskutovali o.i. aj o reštrukturalizácii spoločnosti Váhostav, a.s. V Ústave SR sa síce uvádza, (čl.1, ods.1), že „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát“ a v čl.2, ods.1 sa deklaruje, že „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“
Pokúsme sa aspoň stručne, hľadať odpoveď na tieto otázky.
JE SLOVENSKO ZVRCHOVANÝ ŠTÁT ?
Hoci nie som právnik, ale geológ, skúsenosti posledných 25 rokov ma utvrdzujú v presvedčení, že zvrchovanosť Slovenska je spochybnená predovšetkým po roku 2004, kedy SR vstúpila do EÚ a NATO. Svedčí o tom napr. aj čl.7, ods.2 Ústavy SR, podľa ktorého „Právne záväzné akty Európskeho spoločenstva a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.“ Keď si spätne spomenieme na množstvo nezmyselných zákonov a smerníc od bruselských byrokratov, (zakrívenie banánov, žiarovky, privatizácia vodných zdrojov, predľženie platnosti dotácií pre slovenských poľnohospodárov až do roku 2028 a mnoho ďalších,) a ak Slovensko nemá právomoc takéto poškodzujúce zákony odmietnuť, potom naša zvrchovanosť je vážne spochybnená. Ďalší príklad, spochybňujúci zvrchovanosť Slovenska je kauza veľkého ložiska mastenca Gemerská Poloma. V tejto kauze spoločnosť EuroGas žiada od SR – vlastníka ložiska, odškodné 3,2 miliardy USD za zákonné odobratie práva ťažby ložiska, pre nedodržanie ustanovení Banského zákona. Z toho vyplýva, že zahraničné spoločnosti nie sú povinné dodržiavať právne normy SR ! Môže zvrchovaný štát pripustiť takýto stav? A podobných kauz by pravdepodobne pribudlo v prípade, ak by EÚ pristúpila na zmluvu o voľnom obchode s USA (TTIP).
JE SLOVENSKO DEMOKRATICKÝ ŠTÁT? POCHÁDZA ŠTÁTNA MOC OD OBČANOV?
Aj v týchto ustanoveniach Ústavy SR sú vážne a oprávnené pochybnosti. Predovšetkým sa nielen nám občanom, ale aj niektorým politikom nepáči, že kým pre platnosť referenda je určené extrémne vysoké kvórum účasti (až 50%), pre voľby do NR SR, voľby prezidenta, europoslancov, žiadne kvórum ústava neurčuje !? Táto skutočnosť vážne spochybňuje demokratický charakter štátu a tiež čl.2, ods.1 Ústavy. Právomoc občanov je ďalej obmedzovaná volebným zákonom, podľa ktorého celé Slovensko je jeden volebný obvod a nominovať kandidátov za poslancov NR SR môžu len politické strany a nie občania. Na margo slovenskej „demokracie“ Ivan Kadlečík 7.1.2010 napísal: „Tak sme sa ocitli v období postdemokratickom, s črtami mafiánskeho neofeudalizmu. Vládnu veľkomožní páni, nie štát, parlament, súdy a už vôbec nie slobodný a sebavedomý občan.“ Úpadok demokracie pokračuje nielen na Slovensku, ale aj v EÚ. Londýnsky inštitút Demos vypracoval správu o stave demokracie v Európe, v ktorej sa o.i. uvádza: „Občania EÚ nie sú s demokraciou spokojní. V Európe kvitne korupcia ako výsledok slabých demokratických inštitúcií a procedúr. Naprieč Európou sa šíri veľká nespokojnosť s tradičnými politickými stranami. V dôsledku toho vznikajú alebo silnejú nové politické subjekty.“
JE SLOVENSKO PRÁVNY ŠTÁT ? JE SLOVENSKO SPRAVODLIVÝ ŠTÁT ?
V čase, keď R. Fico bol opozičným politikom, vyhlásil: „Slovensko nie je právny štát.“ Po 7 ročnom vládnutí strany SMER-SD sa situácia zlepšila alebo zhoršila ? Ako právny laik sa domnievam, že pokiaľ ide o právo, Slovensko má ústavu a zákony, ktoré sa však v praxi deformujú a to v prospech bánk, oligarchov a ich politických a mediálnych prisluhovačov. Výsledkom je skutočnosť, že Slovensko nie je spravodlivý štát. O takýchto štátoch platí výrok starorímskeho filozofa, „Štáty bez spravodlivosti sú len obyčajné lúpežné podniky.“ Keď v posledných dňoch počúvame o „reštrukturalizácii“ spoločnosti Váhostav, a.s. vidíme, že na Slovensku právo a spravodlivosť nefungujú. Je ohavné, ak najbohatší veritelia – banky, dostanú 100% svojich pohľadávok, ale najbiednejší z veriteľov – živnostníci, len 15% pohľadávok. Takúto nespravodlivú „reštrukturalizáciu“ mohol vymyslieť len chorý, asociálny mozog, ktorý by sa mal liečiť. Ide o akt najhrubšieho zrna nespravodlivosti, ktorý, žiaľ nie je ojedinelý. A pritom v Ústave SR, v čl. 36 sa konštatuje, že „zákon zamestnancom zabezpečuje právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň.“ To, čo sa v poslednom období deje na Slovensku je výsmechom elementárnych princípov práva, spravodlivosti a morálky. Žiaľ, po roku 1989 ani o jednej vláde nemôžeme povedať,že sa riadila princípmi spravodlivosti a morálky.
Preto je potrebná zmena. Východiskom budú pravdepodobne akcie, ktoré prebehli na Islande, kde v rokoch 2008-2010 po zrútení meny a krachu krajiny prebehla demokratická revolúcia. Výsledkom občianskeho referenda, ktorého sa zúčastnilo 93% občanov, bola nová ústava a nový parlament. V referende občania Islandu odmietli platiť dlhy zahraničným bankám, pretože ich nespôsobili ľudia, ale politici. Nedá sa vylúčiť, že podobnou cestou ako Island pôjde aj Grécko a ďalšie krajiny so skorumpovanými vládami.