V decembrovom čísle časopisu Zem a Vek je pod týmto názvom uverejnený príspevok Tibora Eliota Rostasa v ktorom si obidvaja autori vymieňajú názory na tému „Mienkotvorné noviny, relácie, inštitúty a kluby vyvolených.“ Keďže Zem a Vek si pravidelne kupujem a čítam, považujem ho, na rozdiel od pána Hvoreckého za dobré, aktuálne a potrebné periodikum. Nechápem, ako je možné, že jeden mladý spisovateľ dokáže v spoločnosti, kde ústava zabezpečuje slobodu slova, takým vulgárnym spôsobom napadnúť šéfredaktora časopisu, ktorý sa teší obľube stále väčšieho okruhu čitateľov. Hvorecký hrubo uráža aj čitateľov tohoto časopisu, považujúc ich za „…čitateľov, ktorí si realitu pomýlili s fantasy príbehom, pretože sa ich vlastné životy dobabrali a oni hľadajú únik alebo vinníka.“ Chcem vás pán Hvorecký ubezpečiť, že vo svojich 74 rokoch už dokážem rozlíšiť realitu od fantasy príbehov, napr. stav našej spoločnosti (korupcia, nezamestnanosť, atď.) s predstavami o Slovensku z roku 1989. Ak by ste si v decembrovom čísle časopisu Zem a Vek prečítali príspevky čerpajúce zo zahraničných aj domácich zdrojov, napr. „Islandská revolúcia priniesla zmenu vedomia“ alebo „Od rozhorčenia k aktivite a nádeji“ alebo „Svetová nadvláda USA sa chýli ku koncu“, ale aj iné, myslím, že by ste názor zmenili.
Teraz niekoľko poznámok k projektu Nezávislé noviny (17.11.2014).: Prečítal som všetkých „13 krátkych textov o novembri“ od osobností roku 1989, o.i. od Fedora Gála, Martina Bútoru, Milana Kňažka, Jána Budaja, Miroslava Kusého a ďalších. Najviac ma však oslovil a milo prekvapil príspevok Martina M. Šimečku „ZLYHANIA“ o zlyhaniach intelektuálov po novembri 1989. Citujem: „Zlyhali sme, lebo sme nemali predstavu o štáte a politickej moci. Jadro VPN pozostávalo z intelektuálov, teda sociológov, spisovateľov a umelcov rôzneho druhu, prípadne z aktivistov, ktorých profesia bola na míle vzdialená teórii štátu a politiky. My sme moc nechceli a považovali sme to dokonca za našu cnosť.“ Ďalej M.M. Šimečka píše, že si nevedel predstaviť, že bude členom pravicovej strany, pretože viacerí členovia VPN sa zaraďovali k liberálnej umiernenej ľavici. Federálna vláda v Prahe však rozhodla o radikálnej liberalizácii trhu a masívnej privatizácii štátneho majetku a my, VPN, sme túto vládu podporovali a mali sme v nej dokonca ministrov. „Úplne chápem tých, ktorí túto revolúciu nepovažujú za udalosť, na ktorú si chcú s hrdosťou a slzami dojatia spomínať. Nevážia si slobodu, ktorú sme pre nich vyvzdorovali? Úplne ich chápem. SLOBODA NIE JE CIEĽ, je len nevyhnutnou podmienkou na slušný život, ktorý však vôbec nezaručuje. Ak ma na ulici mladý muž či žena zastaví s otázkou: „Ako ste to mohli tak zbabrať? Vy ste na vine, že takto žijeme“ , nebudem mať inú možnosť, len povedať- prepáčte.
Zdá sa mi. že keď pán Hvorecký dospeje do veku a múdrosti Martina M. Šimečku, tiež povie: prepáčte pán Rostas aj vy čitatelia časopisu Zem a Vek, mýlil som sa. Mienku si majú ľudia tvoriť sami.