Keď som si 10.novembra prečítal v SME príspevok „Juncker pomáhal nadnárodným firmám vyhnúť sa daniam“, neveril som vlastným očiam. Podľa informácií Medzinárodného združenia investigatívnych novinárov (ICIJ) J.C. Juncker, ktorý bol v rokoch 1995-2013 premiérom Luxemburska, uzatváral s 343 nadnárodnými firmami tajné dohody, podľa ktorých tieto firmy neplatili zo svojich ziskov žiadne alebo len minimálne dane. Oficiálna daň zo zisku je v Luxembursku 29%, ale na základe Junckersom schválených dohôd 343 nadnárodných firiem platilo len 0,5%-nú daň alebo ešte nižšiu. Straty na daniach v domovských štátov týchto firiem dosahovali miliardy eur. V tom istom čase Juncker ako šéf eurozóny zavádzal tvrdé úsporné opatrenia proti Grécku a ďalším zadľženým krajinám, ale druhou rukou rozdával miliardy veľkým koncernom a ich bohatým vlastníkom. Medzi 343 nadnárodnými firmami sa uvádzajú o.i. Lehman Brothers, J.P.Morgan, Apple, Gazprom, Deutsche Bank, IKEA, Pepsi a i.
Európska komisia pritom zdôrazňuje, že bojuje proti daňovým únikom v daňových rajoch ?! Dúfajme, že europarlament sa bude o zistenia ICIJ intenzívne zaujímať a odporučí J.C. Junckerovi, aby sa vzdal funkcie predsedu EK. Verme, že po spoločnom odhodlaní poslancov SMER-u aj opozície na poslednej 48 hodinovej schôdzi NR SR – bojovať proti daňovým rajom a schránkovým firmám, sa aj našich 13 europoslancov do odvolávania Junckersa zapoja. Niekedy nadobúdam dojem, že najväčším nepriateľom EÚ je práve Európska komisia a aj veľká časť europarlamentu (EPP, PES ai.), ktorí neobhajujú záujmy 500 miliónov občanov EÚ, ale záujmy bánk a nadnárodných spoločností. Preto v prípade, že by sa konalo referendum o zotrvaní alebo odchode Slovenska z EÚ, hlasoval by som jednoznačne za odchod z EÚ.