Ad. : Tri štvrtiny Slovákov sú proti základni NATO

28. septembra 2014, Milan Tréger, Nezaradené

Prieskum agentúry Polis na vzorke 1312 respodentov ukázal, že proti základni NATO na Slovensku je až 74,4% opýtaných, kým za základňu sa vyslovilo len 12,5%. 13,1% nevedelo odpovedať. 24. mája 1997 sa uskutočnilo referendum o vstupe SR do NATO. Toto referendum bolo neplatné pre nízku účasť, ktorá dosiahla len 9,53%. Tieto dva údaje ukazujú, že záujem Slovákov o členstvo v NATO bol pred 17 rokmi zanedbateľný a v súčasnosti pravdepodobne má tiež klesajúci trend, na rozdiel od našich politických elít.
Škoda, že prieskum agentúry Polis nepoložil respondentom aj druhú otázku: „Ste za vystúpenie Slovenska z NATO ?“ Odpoveď na túto otázku by dalo referendum, ktoré by sa mohlo konať v súlade s čl.93, ods.2 Ústavy SR, podľa ktorého „Referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu.“ Domnievam sa, že po neplatnom referende z roku 1997 a výsledkoch prieskumu agentúry Polis, by takéto referendum mala iniciovať vláda a NR SR.
Vážne argumenty proti členstvu SR v NATO priniesol časopis Zem a Vek (9/2014) v príspevku „IUS AD BELLUM“, z ktorého citujem: „To, čo dnes zažívame, je napľňanie scenára tretej svetovej vojny. Jeho uskutočňovanie je možné len s tichým súhlasom más, ktorým je vštepované falošné presvedčenie v duchu hitlerovskej propagandy „Bojujeme za mier.“ Ius ad bellum, teda právo viesť vojnu, je dnes charakterizované ako „spravodlivá vojna“, ktorú môžu viesť USA a NATO, vyhradzujúce si právo prvého úderu aj v prípade, že nedôjde k žiadnej predchádzajúcej agresii protivníka. Analytik William Arkin ešte v roku 2002 odhalil zlovestnú tvár americkej zahraničnej politiky, keď napísal: „Bushova vláda vydala v tajnom dokumente Pentagónu pokyn, aby vypracoval intervenčné plány na použitie jadrových zbraní najmenej proti siedmim krajinám. K týmto krajinám patrili vedľa Ruska a Osi zla – Iraku, Iránu a Severnej Kórey aj Čína, Lýbia a Sýria.“ Kult smrti a deštrukcie sa prejavil aj v koncepcii memoranda Obnova americkej obrany v rámci projektu PNAC, s ktorým sa ako signatár spája aj bývalý český prezident Václav Havel aj súčasný poradca nášho prezidenta Martin Bútora. Okrem iného sa v ňom píše, že je nevyhnutné „viesť vojny tak, ako to umožňujú nové technológie. Skutočným a dlhodobo pripravovaným zámerom je namiesto prezentovanej „vojny proti terorizmu“ niečo celkom iné. Je to KONCEPCIA MONŠTRUÓZNEJ DOBYVAČNEJ VOJNY VEDENEJ USA? NATO a IZRAELOM s cieľom obsadiť a prerozdeliť nové územia a kontrolovať strategické suroviny.
Dnes už vyplávali na svetlo sveta zásadné informácie, ktoré poskytli ľudia z najvyššieho velenia Pentagónu ako Wesley Clark. Uvádzajú, že boli oboznámení s faktom, že v priebehu piatich rokov sa budú vojenské operácie síl NATO sústreďovať na Irak, Sýriu, Libanon, Líbyu, Irán, Somálsko a Sudán. Na to, aby sa tento plán mohol nerušene realizovať, je nevyhnutné nakloniť si verejnú mienku a myslenie más. V tomto svetle sa javí destabilizácia Ukrajiny a zaťahovanie Ruska do vojny s podporou vojnových štváčov v médiách ako logické vyústenie snáh o ovládnutie sveta v zvrátenej perspektíve práva viesť nukleárnu vojnu. Pre koalíciu USA, NATO a Izrael je charakteristické, že obete sú v globálnej propagande vykresľované ako agresori. Hrozba použitia taktických, ale aj strategických atómových zbraní je čoraz reálnejšia.
Chceme byť naďalej členmi tohoto agresívneho spolku (NATO)?