Keďže na septembrovej schôdzi NR SR sa má rokovať o novele ústavy, ktorá by zakázala vývoz vody do zahraničia, nedá mi, ako geológovi, aby som sa k tejto problematike nevyjadril. Predovšetkým by som rád ministrov a poslancov upozornil na názory a návrhy špičkového slovenského hydrogeológa profesora Igora Muchu, uverejnené v týždenníku Plus 7 dní č.31/2014 v článku pod názvom VODA NIE JE ROPA (31.júla 2014). Z argumentov profesora Muchu vyberám:
1. „Väčšina slovenskej pitnej vody (86%) odteká nevyužitá preč. Ak by sme ju vyvážali, mohli by sme na tom iba získať. Regulovaný vývoz pitnej vody nemôže ohroziť jej dostatok pre domácu spotrebu. Slovensko má nadpriemerné zásoby podzemnej vody, ktoré sa neustále dopľňajú a aktuálne ich využívame iba na 14%. Zvyšok bez úžitku odteká preč.“
2. „Voda nie je ropa. Na rozdiel od ropy, (neobnoviteľný prírodný zdroj), voda je obnoviteľný zdroj, ktorý ak nevyužívame, jeho úžitok, aj ekonomický, sa navždy stráca. Treba rozlišovať rôzne možnosti získavania a využívania vôd a NEPOLITIZOVAŤ TÉMU, KTORÁ BY MALA BYŤ ČISTO ODBORNÁ. Na Žitnom ostrove voda nie je v limitovaných objemových zásobách. Sú to prúdiace obnoviteľné zdroje, nie statické zásoby. Voda sa neustále obnovuje z Dunaja. Zo Žitného ostrova by sme vôbec nemuseli vyvážať vodu z existujúcich zdrojov. Máme tu totiž niekoľko vodárensky vhodných území, ktoré sa zatiaľ vôbec nevyužívajú.“
3. Žitný ostrov by pri spotrebe 130 litrov na osobu denne mohol zásobovať asi 14 miliónov obyvateľov. Po roku 1989 poklesla spotreba vody. Kedysi sa spotrebovalo asi 500 litrov vody na osobu a teraz to kleslo niekam na úroveň 90 litrov, čo je už pod hygienickým minimom. Od roku 1990 cena vody vzrástla asi 25-násobne.“
4. Otázka redaktorky Evy Mihočkovej: „Takže bude možno aj škoda, ak poslanci naozaj ústavne zakážu vývoz slovenskej vody do zahraničia?“ Odpoveď profesora Muchu: „Z ekonomického hľadiska určite. Keď u nás klesá spotreba pitnej vody a vodárne majú stále náklady na budovanie a údržbu potrubí a zdrojov, logicky tak vzniká tlak na zvyšovanie jednotkovej ceny. Ak by mali väčší odbyt, aj cena by mohla byť nižšia.“ Toľko z názorov a návrhov profesora Muchu, s ktorými sa nedá nesúhlasiť. Vývoz vody by sa mohol realizovať napr. bártrovým spôsobom-výmenou vody za ropu a mal by byť štátom prísne regulovaný a kontrolovaný.
Názory profesora Muchu by som rád doplnil o domáce aj zahraničné pohľady a skúsenosti z privatizácie vodných zdrojov. Uvedené sú v mojich starších blogoch v Pravde: 21.6.2011: „Voda a šedá mozgová kôra- najväčšie bohatstvo Slovenska“. 17.5.2013: „Človek by mal mať na deň 5 litrov vody na pitie a 25 litrov na minimálnu hygienu“. 11.3.2014: „Občania EÚ sú proti privatizácii vody“.