Pod týmto názvom uvádza premiér Fico v dnešných Hospodárskych novinách doplnenie článku 4 Ústavy SR. Doplnok znie nasledovne: „Preprava alebo prevod vody zo zdrojov podzemných vôd, zo zdrojov geotermálnych vôd, z vodných tokov a zo zdrojov povrchových vôd cez hranice Slovenskej republiky sa zakazuje, to sa netýka pitnej vody, minerálnej vody a prírodnej liečivej vody balenej do spotrebiteľských obalov na území SR a poskytnutia vody do zahraničia ako humanitárnej pomoci a pomoci obyvateľstvu v núdzových situáciách. Takto znie naše doplnenie čl.4 Ústavy SR, v ktorom sa hovorí o NERASTNOM BOHATSTVE našej krajiny.“
Na tomto mieste chcem upozorniť, že vodné zdroje uvádzané v doplnku čl.4 Ústavy nepatria do NERASTNÉHO BOHATSTVA. Pod nerastným bohatstvom Ústava SR definuje NEOBNOVITEĽNÉ zdroje surovín: VÝHRADNÉ LOŽISKÁ a ložiská nevyhradených nerastov, vrátane prognóznych zdrojov nerastných surovín energetických, rudných, nerudných a stavebných. Ložisko nerastných surovín predstavuje prírodnú akumuláciu nerastov, ktorá má svoju materiálnu a FINANČNÚ hodnotu. V procese ťažby ložiska sa jeho zásoby znižujú a po ich vydobytí prestáva ložisko existovať. Preto sa ložiská nerastných surovín zaraďujú k NEOBNOVITEĽNÝM prírodným zdrojom. Na rozdiel od vodných zdrojov, ktoré sa zaraďujú k OBNOVITEĽNÝM prírodným zdrojom.
Ďalej sa v príspevku Ochrana, aká vode patrí, uvádza: „Voda je pre Slovensko najdôležitejšia strategická surovina, preto sa k jej ochrane musíme postaviť tak, aby sme sa nikdy neobávali, že by sme o ňu prišli, ale naopak – zabezpečili jej dostatok pre BUDÚCE GENERÁCIE. Vzhľadom k OBNOVITEĽNOSTI vodných zdrojov je na mieste otázka: Ako a ktorú vodu (dnešnú? budúcu?), budeme zabezpečovať pre budúce generácie? Ďalej sa domnievam, že okrem vody sa k dôležitým strategickým surovinám vo svete zaraďujú aj viaceré ďalšie nerastné suroviny- energetické (ropa, zemný plyn, urán, uhlie a i.), drahé kovy (zlato, striebro…). O nich tiež pojednáva čl.4 Ústavy SR a Banský zákon.