Pod týmto názvom uverejnil týždenník Slovo pozoruhodný príspevok, z ktorého vyberám niekoľko zaujímavých názorov:
“ Eurovoľby nám opäť tvrdo pripomenú, že EÚ zažíva existenčnú krízu. Týka sa to predovšetkým štátov eurozóny, v ktorých vládne ovzdušie nedôvery a dlhovej krízy, ktorá ešte zďaleka neskončila. Pretrváva vysoká nezamestnanosť, hrozí deflácia. Je čas uznať, že existujúce európske inštitúcie sú nefunkčné a je ich treba nanovo vybudovať. Ide o to, aby demokratický systém a verejné inštitúcie znova získali kontrolu nad globalizovaným finančným kapitalizmom 21. storočia a efektívne ho regulovali. Naším cieľom je sociálna a demokratická Európa. Ako občania EÚ sa nechceme zmieriť s atmosférou rezignácie, ktorá nás ochromuje.“
Autori predpokladajú, že systém jednotnej meny (euro) s 18 rôznymi deficitmi s ktorými trhy voľne špekulujú, s 18 rôznymi spôsobmi odvodu daní a sociálnych dávok ktoré si navzájom konkurujú, to nefunguje a nikdy fungovať nebude. EÚ sa dnes často a hlúpo mieša do nepodstatných vecí (DPH pre kaderníctva a jazdecké kluby), ale čo sa týka kľúčových záležitostí – daňových rajov, finančných regulácií a i.- je až žalostne neschopná. Pokiaľ ide o daňovú spravodlivosť, autori navrhujú zaviesť povinné korporátne dane (CIT) pre krajiny eurozóny, aby sa nadnárodné korporácie nemohli vyhýbať plateniu daní. Ďalej sa navrhuje vznik Európskej komory, pretože suverenita Európskeho parlamentu sa musí opierať o suverenitu národných parlamentov. Za diskutabilný však považujem návrh na zlúčenie dlhov celej eurozóny.
Domnievam sa však, že mnohé z týchto pozitívnych návrhov bude neprijateľných a teda aj nesplniteľných pre súčasnú „elitu“ EÚ (Van Rompuy, Barosso, Schulz, Ashtonová ai. ktorých nevolia voliči EÚ, ale nominujú banky a nadnárodné korporácie.