Napriek tomu, že premiér Fico vyhlásil, že „Spochybňovať členstvo Slovenska v EÚ dnes nemá absolútne žiadny význam“, dovolím si s týmto vyhlásením nesúhlasiť. Uvediem niekoľko argumentov z rôznych médií, ktoré názor pána premiéra spochybňujú. V marcovom čísle časopisu Zem a Vek Peter Stanek v príspevku „Potrebujeme celkom novú spoločnosť“ o.i. uvádza:
-„Korupcia je ako rakovina, ktorá rozožiera celú EÚ. Všetci o tom vedia a nikto s tým nič nerobí, pretože sú v tom všetky politické elity bez rozdielu politickej príslušnosti. Korupcia spôsobuje celoeurópske škody na úrovni 320-350 miliárd eur ročne a na Slovensku asi 3 miliardy eur ročne.“
-„Veľkým problémom je polarizácia bohatstva a chudoby. 85najbohatších ľudí má rovnaký majetok ako 3,5 miliardy ľudí. A médiá napíšu, že o nič nejde, že tých 85 ľudí to zarobilo poctivou prácou. Keď v roku 2008 vypukla kríza, všetci si mysleli, že je to hypotekárna kríza. Ja som vtedy povedal: Nie! Je to kríza morálna a etická, pretože tá dovolila robiť bankárom tieto obrovské obchody s derivátmi. Potom prišla kríza dlhová. Ale nikto sa nespýtal, koľko dlhov spôsobilo zachraňovanie bankového sektora. To bola tá známa privatizácia ziskov a socializácia strát. Po dlhovej kríze prišla kríza spotreby. Naraz všetci pochopili, že keď nebudeme spotrebúvať, klesnú produkčné kapacity.
-„Výsledkom príjmovej polarizácie je vznik finančno-priemyselnej oligarchie s koncentrovanou a totálnou mocou, ktorá si kupuje politikov, médiá, tajné služby… Asymetria v bohatstve, moci a vplyve je taká gigantická, že spoločnosť už dávno nie je demokratická v tom zmysle, že by každý mal rovnaké šance. Spoločnosť má toľko tektonických zlomov a pnutí, že ich nemôžete vyriešiť tradičnými prostriedkami. MUSÍTE ZMENIŤ SYSTÉM. Slušnosť, korektnosť, ľudskosť, etika, morálka sú nepodstatným odpadom, pretože dôležité je, koľko máte v peňaženke.“
-„Už teraz majú rozhodnutia Bruselu väčšiu váhu ako rozhodnutia národných vlád. Ak naplno spustia bankovú úniu a za ňou bude nasledovať rozpočtová únia, o výdavkoch na školstvo, zdravotníctvo atď. už bude rozhodovať niekto iný. Máme tu systémovú krízu, ktorá sa nedá riešiť tým, že odstrihneme jeden chorý výhonok. Buď systém od základu zmeníme, alebo sa sám zrúti.“
Toľko z názorov P. Staneka, s ktorými sa nedá nesúhlasiť. Od členstva v EÚ väčšina občanov očakávala viac ako vysokú nezamestnanosť, jedny z najnižších platov a dôchodkov, katastrofálny stav v justícii, školstve, zdravotníctve, poľnohospodárstve atď. Myslím si, že pôvodné krásne ciele EÚ sa nenaplnili preto, že bruselská byrokracia (EK, EP, ECB), neobhajovala záujmy 500 miliónov obyvateľov EÚ, ale predovšetkým záujmy finančnej a priemyselnej oligarchie a aj svoje vlastné záujmy. Výsledkom je rastúca nedôvera, ktorá už dosahuje viac ako 60%. Ak by ste pán premiér rešpektovali čl.2 Ústavy SR, že MOC V ŠTÁTE POCHÁDZA OD OBČANOV, mali by ste podporiť projekt OĽANO na konanie superreferenda v ktorom by sa občania vyjadrili, či chcú zostať alebo vystúpiť z EÚ a NATO.
Teraz niekoľko poznámok a názorov k NATO:
Kým vstup Slovenska do EÚ bol v roku 2003 schválený v referende, (účasť dosiahla len okolo 53%), vstup do NATO nebol občanmi v referende schválený. To, čo NATO pod diktátom USA „vystrájalo“ v Iraku, Afganistane, Srbsku a Kosove a najnovšie ohrozuje Ukrajinu, nemôžeme sa čudovať, že dôvera v NATO je na bode mrazu. Napríklad bývalý minister obrany USA Robert Gates označil prijatie východoeurópskych štátov do NATO za ťažkú chybu a pokus Západu pozvať do NATO Ukrajinu za ťažkú provokáciu. Podobne sa vyjadril aj Václav Klaus, podľa ktorého „Situáciu na Ukrajine vyhrotil Západ na čele s EÚ a USA a nie Rusko a Putin“.
Ak hľadáme odpoveď na otázku zostať alebo odísť z EÚ a NATO, mali by sme sa opýtať, prečo viceré ekonomicky a sociálne úspešné štáty Európy nie sú členmi EÚ (Švajčiarsko, Nórsko, Island) alebo NATO (Švédsko, Fínsko, Rakúsko)? Je skutočne členstvo v EÚ a NATO zárukou hospodárskej prosperity, sociálnych istôt a bezpečnosti? Prečo štáty južnej Európy (Grécko, Cyprus, Portugalsko, Španielsko, Taliansko) zasiahla kríza oveľa intenzívnejšie ako škandinávske štáty (Švédsko, Dánsko, Fínsko)? Nie je napríklad neutralita Švajčiarska, s významným podielom priamej demokracie práve výhodou a zárukou úspechov švajčiarskej spoločnosti? Bolo by pre Slovensko tragédiou alebo výhodou, keby občania v referende rozhodli o vystúpení z EÚ a NATO a zároveň žiadali štatút neutrálneho štátu?