pretože štát jej v roku 2004 oprávnene odobral ložisko mastenca Gemerská Poloma. Pôvodne táto firma žiadala „za zmarenú investíciu“ 500 miliónov eur, potom 1,65 miliardy dolárov a dnes už 3,2 miliardy USD ? Hoci na túto tému som už v minulosti napísal niekoľko blogov, nedá mi zaujať k tejto absurdnej požiadavke svoje stanovisko aj dnes. Predovšetkým preto, že som spolu s kolegami zo Slovenskej geológie, š. p. Spišská Nová Ves pracoval na výpočte zásob tohoto ložiska (r.1995) a neskôr aj na jeho ocenení podľa metodiky OSN 1997.
Po prvé je potrebné zdôrazniť, že spoločnosť Rozmin, s.r.o. Rožňava získala Dobývací priestor a ložisko Gemerská Poloma v roku 1997 od štátnej organizácie Geologická služba Slovenskej republiky za nejasných podmienok a bez verejného obstarávania. Rozmin s.r.o. Rožňava nebola za 7 rokov držby ložiska schopná realizovať otvárku, prípravu a dobývanie tak, ako jej to ukladal Banský zákon. Za 7 rokov táto firma (dcéra EuroGasu ?) odvŕtala len 6 vrtov a vyrazila 90 metrov úpadnice, hoci jej povinnosťou bolo zahájiť ťažbu ložiska do troch rokov. O akých „zmarených investíciách“ je tu reč? Odňatie ložiska v roku 2004 bolo plne v súlade s platným Banským zákonom. Alebo platnosť slovenských zakonov v právnom štate bola zrušená?
Je nepochopiteľné, prečo štát už v rokoch 1995-1999, keď výpočet zásob a finančné ocenenie ložiska ukázali, že ide o veľké a bohaté ložisko (NNP dosahoval 15,5 miliardy Sk), nezačal sám ložisko využívať ale ho odovzdal do rúk zahraničnej spoločnosti. Príčinou nezodpovedného postupu štátu bolo, podľa môjho názoru, hlúpe heslo „Štát je najhorší vlastník, treba všetko sprivatizovať“ a tiež dopredu pripravená novela Banského zákona č.498/1991 Zb., ktorá umožnila pre štát nevýhodné podmienky prenájmu výhradných (štátnych) ložísk súkromným subjektom tak aby zisk z ťažby bol privátny, ale náklady a straty aby znášal štát. Napriek novele č.498/1991Zb. ťažiarom výhradných ložísk mohol byť: ŠTÁT, súkromník, domáci či zahraničný podnikateľ. Prečo nemohol a už 24 rokov to nie je ŠTÁT, keď je vlastníkom výhradných ložísk, ale výlučne súkromné domáce a zahraničné spoločnosti. Kam nás táto surovinová politika priviedla, vidíme dnes aj na príklade ložiska Gemerská Poloma, ale aj ďalších okolo 200 výhradných ložísk, ktoré využívajú výhradne súkromné spoločnosti. Kým v Maďarsku štát deklaroval, že maďarská voda a pôda patria občanom Maďarska, na Slovensku štát nie je ochotný využívať ani tie prírodné zdroje, ktoré vlastní podľa čl.4 Ústavy SR. Výsledkom deformácií, ktoré odštartovala novela Banského zákona č.498/1991 Zb. je skutočnosť, že náš „sociálne cítiaci štát“ nevlastní ani jedinú akciu vo veľkých akciových spoločnostiach ťažiacich výhradné (štátne) ložiská a že celé naše nerastné bohatstvo JE BEZCENNÉ, pretože náš štát už 24 rokov bráni modernému OCEŇOVANIU LOŽÍSK, ktoré využívajú všetky súkromné ťažobné spoločnosti, ale aj rozvojové štáty, len Slovensko je výnimkou. Dokedy?