Ľudské práva verzus ľudské povinnosti

12. februára 2014, Milan Tréger, Nezaradené

     V časopise Zem a Vek bol uverejnený zaujímavý príspevok o Deklarácii ľudských povinností, z ktorého vyberám: „Všeobecná deklarácia ľudských práv je dostatočne známa. Kladie dôraz na politické, občianske, sociálne a hospodárske práva. Rôzne skupiny, či už názorové, etnické alebo náboženské, sa veľmi rady oháňajú právami, ale už horšie vnímajú povinnosti. Pri príležitosti Dňa ľudských práv sa objavila aj zmienka o Všeobecnej deklarácii ľudských povinností, ktorú OSN nikdy neprijala. Existuje od roku 1996 z iniciatívy nemeckého kancelára Helmuta Schmidta a na jej texte sa podieľali prezidenti a premiéri z Austrálie, USA, Mexika, Singapuru, Rakúska či Zambie.

     Nie je to dokument, diktátorským štýlom stanovujúci povinnosti, ktoré musí každý pod hrozbou trestu dodržiavať. Práve naopak, dokument sa snaží vyzývať na dodržiavanie zásad nevyhnutných pre fungovanie ľudského spoločenstva v duchu „Nerob nikomu to, čo nechceš, aby iní robili tebe“. V preambule je okrem iného uvedené, že výlučné trvanie na právach môže viesť ku konfliktu, rozdeleniu a nekonečným sporom a zabúdanie na ľudské povinnosti tiež k nezákonnosti a chaosu. Deklarácia povinností má 19 článkov a napríklad v článku 11 je napísané: „Všetok majetok a bohatstvo musia byť využívané zodpovedne v súlade so spravodlivosťou a pre pokrok ľudstva. Hospodárska a politická moc nesmie byť využívaná ako nástroj na ovládanie, ale v mene ekonomickej spravodlivosti a spoločenského poriadku.“

     Udalosti posledných 20-30 rokov ukazujú, že ľudské práva slúžia predovšetkým bohatým, ktorí si uzurpovali moc a článok 11 Deklarácie povinností úplne ignorujú. Je zrejmé, že je čosi choré v spoločnosti, kde 85 najbohatších ľudí planéty vlastní toľko, čo 3,5 miliardy ľudí, t.j. polovička ľudstva.Sme svedkami extrémneho bohatnutia aj extrémneho prehlbovania chudoby. Už aj pápež František vo svojích vyhláseniach kritizuje hrabivosť a bezohľadnosť jedného percenta trhovo vyvolených. Médiá, ktoré slúžia oligarchom, mu vyčítajú, že je marxista a odmieta kapitalizmus voľného trhu. Pritom fakty o americkej realite hovoria jasne – priemerný príjem jedného percenta na vrchole hospodárskej pyramídy od roku 1960 vzrástol o 270 percent, priemerný príjem zvyšku obyvateľstva o 22 percent a minimálna mzda vzrástla za polstoročie len o 7 percent. Jedno percento ľudí už vlastní 90 percent zemegule- a stále hovoríme o demokracii? Vývoz „demokracie“ je najlepší spôsob, ako nastoliť v nejakej krajine bábkovú vládu, zadľžiť ju, zbedačiť, sprivatizovať a vydrancovať jej prírodné zdroje.

     Nemali by sme my, občania Slovenska a zároveň aj EÚ požiadať našich politikov a poslancov v NR SR aj v Europarlamente, aby zverejnili Všeobecnú deklaráciu ľudských povinností z roku 1996, doplnili ju o nové, aktuálne povinnosti vyplývajúce zo súčasnej hospodárskej a morálnej krízy a trvali na jej schválení v OSN ?