Londýnsky inštitút Demos nedávno vypracoval správu o stave demokracie v Európe, v ktorej sa o.i. uvádza: Občania EÚ nie sú s demokraciou spokojní. V Európe kvitne korupcia ako výsledok slabých demokratických inštitúcií a procedúr. Naprieč Európou sa šíri veľká nespokojnosť s tradičnými politickými stranami. V dôsledku toho vznikajú, alebo silnejú nové politické subjekty. Nárast nespokojnosti je zjavný hlavne v Česku, Maďarsku a Portugalsku. Je však diskutabilné, či nové politické subjekty ohrozujú európsku demokraciu, ako sa to snažia interpretovať bruselskí byrokrati, alebo európsku demokraciu ohrozujú tradičné, tzv. štandardné politické strany? Ak napr. v predčasných voľbách v ČR „pohoreli“ štandardné pravicové strany a do parlamentu sa dostali nové politické subjekty, (ANO, ÚSVIT), znamená to snáď ohrozenie demokracie? Čo zlého, ohrozujúceho demokraciu je na hnutí ÚSVIT T. Okamuru, ktoré sa snaží o spojenie politikov a organizácií naprieč politickým a kultúrnym spektrom a zmenu ústavy na posilnenie priamej demokracie, keď zastupiteľská demokracia sklamala?
Skôr sa zdá, že bruselská byrokracia, podľa R. Sulíka nová európska šľachta, nadštandardne platená európskymi daňovníkmi, začína panikáriť pred blížiacimi sa májovými voľbami do europarlamentu. Prieskumy ukazujú, že euroskeptici by mohli získať až 30% hlasov. Strach bruselskému establishmentu naháňajú o.i. tiež kritické vyjadrenia europoslanca Nigela Farage, že „EÚ ovládajú veľké banky, biznis a byrokrati typu J. M. Barroso“, alebo Marine Le Penovej, podľa ktorej „EÚ je svetovou anomáliou, keďže obyvatelia členských krajín nemajú kontrolu nad svojimi ekonomikami, menami, ani pohybom ľudí na svojom území“. Le Penová odporúča vrátiť fungovanie EÚ na úroveň spolupráce suverénnych štátov.
Ak občania EÚ nie sú s demokraciou spokojní, vyjadrujú tým tiež nesúhlas s dôsledkami pokračujúcej krízy a s tým, aké riešenia Brusel ponúka:
– strašenie extrémizmom
– opakované zdôrazňovanie hospodárskeho rastu a vytváranie pracovných miest, napriek rastu nezamestnanosti
– splácanie dlhov ruinujúcich krajiny a ich podmanenie a ovládnutie bankami
– obhajovanie multikulturalizmu
– sociálne škrty
– privatizácia všetkého podľa hesla „Štát je najhorší vlastník“ a to v réžii Trojky (MMF, EK, ECB).
Je pozoruhodné, že slovenské, tzv. štandardné strany (SMER-SD, a strany Ľudovej platformy), a ich poslanci v Európskom parlamente, napriek kritickým hlasom občanov takmer vôbec nereagujú na často nezmyselné zákony EÚ a bez reptania sa podrobujú vôli Bruselu. Zatiaľ bez odozvy zostala Výzva slobodných občanov Slovenska aj názory niektorých nezávislých ekonómov (P. Stanek, M. Vitkovič a i.). Podľa politikov našich „štandardných“ strán ide zrejme o extrémistov, ktorých treba ignorovať, pretože škodia demokracii. Zabúdajú, že dnešné chápanie demokracie ako práva presadzovať čokoľvek, aj zlo a sebecké ciele, nebude mať dlhé trvanie, pretože vývoz „US-demokracie“ s cieľom nastoliť v krajine bábkovú vládu, zadľžiť ju, zbedačiť, sprivatizovať a vydrancovať jej prírodné zdroje, čoskoro skončí.