O biede a triednom boji zhora

25. februára 2013, Milan Tréger, Nezaradené

Niektoré médiá, (mimo mienkotvorných SME a Pravda aj mimo „verejnoprávnej“ RTVS), zverejnili výsledky prieskumu Eurobarometra o dôvere občanov EÚ k ekonomike vlastných štátov. Výsledok prieskumu bol šokujúci: Až 72% Európanov vníma ekonomickú situáciu svojej krajiny ako zlú alebo veľmi zlú.  Na čele tohoto smutného rebríčka sú Gréci a Španieli (98-99%), za nimi nasleduje Slovensko s 87% nedôvery a len dve tretiny Nemcov, Švédov a Luxemburčanov hodnotí situáciu ako dobrú. Odpoveď na otázku, prečo taká veľká nedôvera ľudí, by sme mohli nájsť o. i. aj v knihe V. Mináča Hovory M (1994).

Na svete žije vyše miliarda ľudí v úplnej biede, majú príjem okolo dolára na hlavu denne: to je bieda, ktorá je cestou smrti. Neohrozuje morálku, ale priam človeka, jej nositeľa. Prízrak takejto biedy sa priblížil k nášmu občanovi ako v hlúpom zrýchlenom filme. Ako rátam, tak rátam, vždy mi vychádza, že priemerný príjem práve oslobodeného slovenského dôchodcu činí dva doláre a tridsaťtri centov: dôchodcom na dolnej hranici príjmov hrozí smrť hladom. Zdá sa, že budeme kopírovať Klausov model sociálnej krutosti. Takýto model správania sa vlády, nazývajú demokrati v demokratickom Rakúsku triednym bojom zhora. Práve celosvetová vláda Medzinárodného menového fondu a najväčších svetových bánk je tým faktorom, ktorý zinternacionalizoval triedny boj zhora, ktorý ho organizuje do výšin, do ktorých nedovidíme, až po subalterných kaprálov, ktorí pokorne a bezohľadne kontrolujú podrobené štáty, ich rozpočty, ich menu, ich prírodné a génové bohatstvo, ich kultúru a možno aj ich sexuálne zvrhlosti. Triedny boj zhora je totálny boj- v každom ohľade. Je to vojna proti už dávno porazeným občanom, je to aj u nás známa liečba šokom až do úplnej smrti pacienta. Triedny boj zhora umožňuje zhovädilosť vládnúcich a bohatých. Aj u nás sú poslanci, ktorí vstúpili do parlamentu s holými zadkami a dnes už sedia na miliónoch. Chrapúnstvo zbohatlíkov je nesmierne, pokora občanov neuveriteľná, občan je horší ako to božie hoviadko: aj to sa bráni, keď ho ženú na jatky.“ Toľko rebel a kritik moci Vladimír Mináč v roku 1994. Čo dodať na záver? Snáď názor ekonóma SAV Petra Staneka: Krízu spotreby vystrieda kríza nezamestnanosti a po nej príde sociálna kríza. Situácia v Bulharsku, Grécku, Španielsku, ale aj v ďalších krajinách EÚ. Ešte šťastie, že naša vláda nám zaručuje sociálne istoty a hlavný filozof.ideológ SMER-u SD vyhlásil, že Gangsterskému kapitalizmu na Slovensku odzvonilo. To človeka poteší.