„Ak sa hovorí niekde, niekedy o možnosti novej totality, tak ju vidím práve v tupom ideologickom odpore proti slovu sociálny. Hoci som to už tisíckrát povedal, sloboda bez sociálneho oslobodenia je iba prízrak. Demokracia bez sociálnej demokracie je iba bič. Slovo sociálny sa dostalo v 19. a 20. storočí do európskeho slovníka nie náhodou, ale z nevyhnutnosti. Myslím si, že to slovo bude panovať, kým bude žiť ľudstvo, kým bude človek človekom. Cit pre sociálnu spravodlivosť je jeden zo základných pocitov väzby človeka na človeka. Bez týchto základných väzieb sa ľudstvo tak či onak stratí v nejakej priepasti. Ak nebude sociálna spravodlivosť, tak nebude ani demokracia, ani sloboda, to sú tri podmienky života. Táto trojjedinosť sa dokonca ponáša na starú hádku o trojjedinosti božej, ale nech sa to ponáša na čokoľvek, pre novú, pre modernú ľudskú spoločnosť je táto trojjedinosť absolútne nevyhnutná.“
Myslím, že tento citát z knižky V košeli zo žihľavy, ktorá vyšla v roku 1992, je aj po 21 rokoch mimoriadne aktuálnym posolstvom. Predovšetkým pre tých politikov a ich sponzorov, ktorí by nielen sociálnu demokraciu, ale aj demokraciu radi nahradili oligokraciou.