V súčasnosti sa vedú búrlivé diskusie o tom, ktorým smerom by sa Slovensko malo vydať po 23 rokoch kapitalistickej, neoliberálnej trhovej ekonomiky v podmienkach globalizácie. Nespokojnosť občanov s rastúcou chudobou a nezamestnanosťou, vymožiteľnosťou práva, kde sa Slovensko umiestnilo na 142. mieste, v podmienkach, keď štát nedokáže zabrániť mnohomiliardovým daňovým únikom, keď občania už nedôverujú politikom, ktorí demokraciu menia na partokraciu, je plne opodstatnená. Ide o hlbokú hospodársku a sociálnu krízu, spôsobenú krízou morálnych hodnôt.
Na východiská z tejto krízy sa navrhujú dve odlišné riešenia:
1. Stredopravé strany po ťažkej porážke v marcových voľbách sa štiepia a prostredníctvom nových platforiem, resp. strán (ALFA, Nová väčšina), ponúkajú nové programy a to výlučne pre voličov pravého stredu. Napr. program ALFA pod heslom Silná spoločnosť, jednoduchý štát, má ambíciu vybudovať štát, ktorý bude „fungovať na prospech všetkých, ktorí v ňom žijú,“ teda nielen stredopravých, ale aj stredoľavých voličov? Je preto namieste otázka, prečo sa program zameriava len na pravý stred, keď výzvy typu „zredukujme závislosť Slovenska od finančných trhov…“ oslovujú pravdepodobne veľkú väčšinu našej spoločnosti? Okrem týchto, skôr ľavicových, ako pravicových výziev sa v ostatných programoch pravicových strán nehľadajú korene súčasnej hospodárskej a morálnej krízy. Akoby výlučne ľavica a tzv. „socani“, boli zodpovední za zlý stav spoločnosti. Preto by mali autori projektu ALFA zvážiť zmenu hesla na Silná spoločnosť, spravodlivý a solidárny štát, ktoré by zrejme oslovilo väčšinu spoločnosti.
2. Stredoľavé riešenia by mala ponúkať strana SMER-SD. Žiaľ, mimo niektorých „stredoľavých“ zákonov (progresívne zdaňovanie, jedna zdravotná poisťovňa, redukcia 2. dôchodkového piliera a i.), vidíme množstvo vážnych, neriešených problémov. Medzi nimi dominuje hlavne pretrvávajúca korupcia a klientelizmus a vymožiteľnosť práva, keď najnovšie rozhodnutia súdov, napr. v kauze M.Kováč vs. I. Lexa alebo 150000eur predsedovi NS Harabinovi, vyvolávajú oprávnené pobúrenie v celej spoločnosti. Taktiež „solidarita“ SMERu-SD spolu s pravicou a ich pomoc cudzím, chamtivým zadľženým bankám a štátom prostredníctvom trvalého eurovalu, nemôžu nájsť trvalú podporu väčšiny spoločnosti, podobne, ako bezvýhradná podpora bruselskej byrokracie, ktorá úplne sklamala pri riešení krízy eurozóny. Presvedčenie SMERu-SD, že bez Nemecka, eurozóny a EÚ Slovensko neprežije, spochybňuje o.i. aj najnovší prieskum Legate Institute. Podľa tohoto prieskumu sú na čele rebríčka 142 krajín hodnotených na základe ekonomických ukazovateľov a spokojnosti obyvateľov škandinávske krajiny:1.Nórsko, 2.Švédsko, 3.Dánsko. (SME, 1.11.1012: „Najlepšie sa žije na severe Európy…“). Pritom Nórsko nie je ani po dvoch referendách členom EÚ a Švédsko a Dánsko, hoci sú členmi EÚ, nie sú členmi rozpadávajúcej sa eurozóny, podobne ako V. Británia, ČR, Poľsko a ďalšie krajiny.
Teraz sa pokúsme porovnať dva rôzne prístupy ku kombinácii trhových síl a sociálneho zabezpečenia. Ľavica volá po rozšírení sociálnej ochrany, pravica tvrdí, že podobný krok by podkopal hospodársky rast a prehľbil fiškálne deficity. Kto má pravdu?
1. V diskusii na túto tému publikoval pozoruhodné výsledky výskumu Jeffrey Sachs, profesor ekonómie na Kolumbijskej univerzite. V príspevku „Vysoké dane severských krajín ekonomike neškodia“(Project Syndicate 2006) skúmaním úspešných ekonomík Dánska, Fínska, Nórska, Švédska, Holandska a Islandu preukázal, že týmto krajinám sa podarilo úspešne skombinovať sociálnu starostlivosť s vysokou úrovňou príjmov, solídnym hospodárskym rastom a makroekonomickou stabilitou. Vysoké zdanenie (vyše 30%) podporuje celoštátnu zdravotnú starostlivosť, školstvo, dôchodky a ďalšie sociálne služby. To má za následok nízku úroveň chudoby a pomerne malý rozdiel medzi príjmami najbohatších a najchudobnejších domácností. Severania existenciou rozsiahleho sociálneho štátu netrpia, ale prosperujú a to pri oveľa nižšej miere korupcie vo verejnom sektore ako v USA.
2. Druhý prístup k riešeniu krízy publikoval americký politológ Chris Hedges v príspevku Kolaps globalizácie (v roku 2011). Východisko vidí v uskutočnení nasledovných krokov:
-Musíme rýchlo prijať radikálne novú etiku skromnosti a dôslednej ochrany ekosystému, ináč budeme vynakladať všetko úsilie na prežitie.
-Musíme radikálne prebudovať socialistické hnutie, ktoré bude žiadať, aby zdroje národa a štátu boli vynakladané pre dobro všetkých občanov a aby tvrdá ruka štátnej moci zabránila ich pľundrovaniu korporátnou mocenskou elitou.
–Musíme pozerať na korporátnych kapitalistov, ktorí sa zmocnili kontroly nad našimi peniazmi, potravinami, energiou,tlačou, systémom zdravotníctva a VLÁDOU, ako na smrteľných nepriateľov, ktorých je treba poraziť.
Diagnóza-chorá spoločnosť je teda známa. Terapia a cesta ktorou sa Slovensko z križovatky posunie ďalej naordinujú občania a voliči v slobodných a demokratických voľbách, prípadne v referendách.
milant