Včera po prejave predsedu EP a predsedu Strany európskych socialistov (PES) Martina Schulza v NR SR, som zostal v nemom úžase a položil som si otázku: Aký socializmus presadzuje pán Schulz? Ideológia súčasného európskeho „socializmu“ je na míle vzdialená od ideológie demokratického socializmu, ktorá bola vyhlásená na frankfurtskom kongrese Socialistickej internacionály v roku 1951 „Ciele a úlohy demokratického socializmu“. Podľa tohoto dokumentu demokratický socializmus je mravným ideálom, ktorý je rovnako prístupný všetkým spoločenským vrstvám. Ide teda hlavne o morálny problém výchovy ľudí v socialistickom duchu. Socializmus mal vznikať postupne a výlučne demokratickou cestou. Touto filozofiou sa inšpiroval aj Alexander Dubček v roku 1968, keď presadzoval socializmus s ľudskou tvárou. Čo však presadzuje PES dnes?
V prejave pána Schulza sme nepočuli ani náznak kritiky pôvodcov súčasnej dlhovej, finančnej aj morálnej krízy, t.j. finančných trhov, bánk a nadnárodných korporácií. Akoby ani politické „elity“ v Bruseli, Berlíne, Paríži a inde, neboli spoluzodpovedné za marazmus, do ktorého sa dostala eurozóna aj celá EÚ. Akoby sme mali zabudnúť na to, čo bolo negatívne a veriť garnitúre, ktorá sklamala, že teraz nás všetkých v Európe zachráni Federácia národných štátov, banková, fiškálna a politická únia riadená z Bruselu. Pochopiteľne, bez zbytočností typu referendum, dokonca podľa pána Mária Montiho aj bez vypočutia názorov parlamentov a vlád „suverénnych a zvrchovaných štátov“.
Pán Schulz, my na Slovensku Nie sme ovce a chceme si vybrať! Vaša vízia „socializmu“, kde pojmy pravda, spravodlivosť, česť, strácajú význam, kde demokracia je škrtená oligarchiou, kde chudobní majú zachraňovať bohatých, krachujúce, nezodpovedné banky a štáty, je pre nás neprijateľná. Už takmer 2000 rokov je známy výrok starorímskeho filozofa a politika: Štáty bez spravodlivosti sú len obyčajné lúpežné podniky. My taký štát odmietame. Môžeme pán Schulz považovať za spravodlivý štát, ktorý dovolí, aby si z ročne vytvoreného HDP (cca 70 miliárd eur) odhryzla hrstka kapitalistov vo forme zisku až 54% a na pracujúcu väčšinu by zostalo len 38% z HDP? U Vás v Nemecku je tento pomer opačný: 55% ide na mzdy pracujúcich a 35% na zisk kapitalistov.
Moja generácia (mám 72 rokov), si dobre pamätá na túžby ľudí v pamätných revolučných rokoch 1968 a 1989. V roku 1968 vízia Alexandra Dubčeka socializmus s ľudskou tvárou našla veľkú celospoločenskú podporu. Väčšina ľudí v Československu odmietala diktatúru stalinského typu, ale aj diktatúru kapitálu. 21.augusta 1968 sa túžby ľudí o socializme s ľudskou tvárou skončili. Pokračovala normalizácia a diktatúra brežnevovského typu. Nádej na zmenu priniesol rok 1989 a nežná revolúcia, ktorá obnovila túžby ľudí po socializme s ľudskou tvárou. Čo však vidíme 23 rokov po nežnej revolúcii? Rozkradnuté, demoralizované Slovensko s vysokou nezamestnanosťou a chudobou, rastúcou polarizáciou medzi chudobnou väčšinou a superbohatou menšinou, nedôveru ľudí v politickú moc, ktorá by im mala slúžiť, ale neslúži (viď kauzu Gorila a iné). Asi pred 8 rokmi R. Fico, ako predseda opozičnej strany si veľa ľudí a voličov získal výrokom: „Slovensko nie je právny štát“. Myslím si, že v roku 2012 to platí dvojnásobne: Slovensko nie je právny ani spravodlivý štát. Takýto štát nemá perspektívu a doba je zrelá na ďalšiu radikálnu zmenu. Príde po rokoch 1968 a 1989 v roku 2013?
milant