Na úvod niekoľko citátov z Hospodárskych novín (10.9.2012 a 26.62012):
– „Zlato a striebro idú nahor. Už aj Wall Street odporúča nákup akcií zlatých ťažobných spoločností“.
– „Americké dlhopisy sú zdrapom papiera. Lepšia investícia je zlato (Bill Gross, majiteľ PIMCO)“.
– „Euro je bublina, nie zlato. Cena eura je podložená iba dôverou v bankárov a politikov“.
Denník Nový čas 6.9.2012 uverejnil príspevok “ Boj o kremnické zlato: V hre je viac ako 300 miliónov dolárov“. Spoločnosť Kremnica Gold Mining očakáva vyťaženie 1,36 milióna trójskych uncí zlata a čistý zisk po zdanení 309 miliónov dolárov.“ Ide o jedno z prvých upozornení na reálnu finančnú hodnotu ložiska Kremnica-Šturec. Britská spoločnosť Ortac Resources už 10.1.2012 informovala, že ložisko Kremnica-Šturec obsahuje 1,1 milióna unci zlata, (t.j. 34,2 tony zlata), ktoré je možné v priebehu 11 rokov vyťažiť povrchovým spôsobom a zlato získať technológiou kyanidového lúhovania. Spoločnosť očakáva, že pri cene zlata 1 586 USD/tr.oz dosiahne zisk okolo 1 miliardy USD. Porovnajme teraz nárast finančnej hodnoty zásob (ceny) ložiska Kremnica-Šturec od roku 2000 do roku 2012:
– V rokoch 2000-2004 pri cene zlata 300-400 USD/tr. os bola cena ložiska nulová, nakoľko náklady na ťažbu a spracovanie boli nižšie ako hodnota zlata.
– V roku 2007 kanadská spoločnosť Tournigan Gold predpokladala pri cene zlata 550 USD/tr.oz ziskovú ťažbu a NPV 65 miliónov USD.
– V januári 2012 pri cene zlata 1 586 USD/tr.oz spoločnosť Ortac Resources odhaduje zisk z ťažby na 1 miliardu USD.
– Dnes 10.9.2012, keď cena zlata narástla na 1 735 USD/tr.oz a viacerí ekonómovia predpokladajú jej ďalší nárast ceny ložiska a ziskovosti ťažby. V tejto situácii je nepochopiteľné, prečo štát (SR) nechce poznať cenu tohoto ložiska.
Čo by v tejto situácii štát (SR) stratil a čo získal, keby povolil ťažbu ložiska?
– Stratil by okolo 34 ton zlata, ktoré by sa stalo majetkom zahraničnej ťažobnej spoločnosti.
– Prišiel by o väčšinu zisku plynúceho z predaja zlata.
– Získal by daň z tržieb (23%?) a 5% tzv. úhrady za vydobyté nerasty (royalty). V zahraničí sa zdaňuje zisk a dosahuje až 40-80%, v závislosti od diferenciálnej banskej renty.
– „Získal“ by povrchovou ťažbou a kyanidovým lúhovaním zdevastovanú krajinu na okraji krásneho , historického mesta Kremnice.
Čo by v tejto situácii mal robiť štát?
– Nepovoliť ťažbu ložiska ale zabezpečiť jeho racionálnu ochranu zrušením neopodstatnene veľkého dobývacieho priestoru (z roku 1961!) a nad zásobami ložiska určiť menšie chránené ložiskové územie.
– Oceniť zásoby ložiska pomocou „Prefeasibility Study“ a hodnotu NPV aktualizovať pri každej významnej zmene ceny zlata.
– V budúcnosti prípadnú ťažbu ložiska realizovať výlučne prostredníctvom štátnej akciovej spoločnosti, v ktorej bude štát vlastniť minimálne 51% akcií, nakoľko vlastníkom ložiska je Slovenská republika. Alebo snáď v čase krízy Slovensko zlato a peniaze nepotrebuje?
milant