Podľa čl.1, ods.1 Ústavy „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát“ a podľa čl.2, ods.1 „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo“.
Na úvod niekoľko výrokov a názorov politikov aj občanov k týmto prvým dvom článkom Ústavy:
1. „Slovensko nie je právny štát“ (R. Fico)
2. „Bohatí ďalej bohatnú a chudobní ešte viac chudobnejú“ (Biskupi Slovenska, november 2005)
3. „Od volieb k voľbám, sa prehlbuje priepasť medzi verejnosťou a politickými elitami. Šíri sa cynizmus voči slabým…“ (Ján Budaj a kol., 14.12. 2009)
4. „Tak sme sa ocitli v období postdemokratickom, s črtami mafiánskeho neufeudalizmu. Vládnu veľkomožní páni, nie štát, parlament, súdy a už vôbec nie slobodný a sebavedomý občan“ (Ivan Kadlečík, 7.1.2010)
5. „Koalícia chce mať z poslancov len opičky, ktoré budú stláčať vopred určené gombičky“. (Igor Matovič, 25.6.2011)
6. „Základným pocitom mnohých občanov sa stala apatia a nedôvera. Nedôvera v hodnoty, nedôvera v systém a nedôvera jeho predstaviteľov. Nechceme už žiť v lži, nechceme sa tváriť, že žijeme v demokratickej spoločnosti, keď o najzávažnejších otázkach nerozhodujú občania ale zoskupenia investorov. Mnohé rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú život občanov sú iniciované lobistami, ktorí manipulujú a korumpujú politikov a úradníkov.“ (Občianska charta 2010)
7. „99% občanov je ovládaných skorumpovanými politikmi a skupinou vyvolencov.“ (Občianska iniciatíva 99%, november 2011)
Aké výstižné a pravdivé, napriek tomu karavána ide ďalej. Ak teda väčšinu občanov sklamala zastupiteľská demokracia, zmenená za 22 rokov na partokraciu, aké sú možnosti prechodu na priamu demokraciu, aby platilo známe Hlas ľudu, hlas boží?
Porovnajme si teraz možnosti a podmienky, ktoré Ústava dáva občanom vyjadriť sa k dôležitým otázkam v referende a vo voľbách poslancov do NR SR:
– čl.95, ods.1: „Referendum vyhlasuje prezident ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov, alebo ak sa na tom uznesie NR SR, a to do 30 dní od prijatia petície občanov alebo uznesenia NR SR“.
– čl.98, ods.1: Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda“.
Na platnosť referenda je teda potrebná účasť vyše 2 miliónov voličov. Ak ďalej skúmame články 72-92 Ústavy, upravujúce voľby 150 poslancov do NR SR, vidíme, že na účasť vo voľbách do NR SR, na rozdiel od referenda neexistuje požiadavka ani nadpolovičnej, dokonca ani 5% účasti oprávnených voličov. To znamená, že na zvolenie 150 poslancov – nominantov politických strán by stačila aj účasť pár tisíc oddaných voličov?
Pri takomto znení Ústavy vychádza, že štátna moc nepochádza od občanov ale od malých skupín vodcov politických strán, ktorí si na „zastupovanie voličov“ vyberajú poslušných, vodcom oddaných nominantov, často bez splnenia odborných a mravných kritérií, Akú teda možnosť máme my občania, navrhnúť a zvoliť za poslanca NR SR nezávislého kandidáta, ktorý je odborne aj morálne na vysokej úrovni, osvedčil sa v komunálnej politike a má dôveru svojich voličov? Pokým celé Slovensko bude jediným volebným obvodom, budú nominácie za poslancov v rukách straníckych vodcov a nie občanov.
Domnievam sa, že toto je len jeden z ďalších dôvodov, pre ktoré je nutná zásadná reforma Ústavy.
Kde hľadať príklady priamej demokracie?
1. Vo Švajčiarsku,
kde cez referendá môžu občania pripomienkovať každý zákon schválený parlamentom a pomocou iniciatív predkladať dodatky k federálnej ústave, čo robí zo Švbajčiarska priamu demokraciu. Švajčiarsko sa člení na 26 kantónov (krajov), ktoré majú moc rozhodovať o všetkom, čo nie je priamo podriadené federácii, keďže každý kantón má svoju ústavu, parlament a vládu. Sedemčlennej federálnej vláde patrí len správa armády, železníc a poštových služieb. Nezávislosť a neutralita sú základné piliere švajčiarskej politiky.
2. Na Islande,
kde v rokoch 2008 – 2010 po zrútení meny a krachu krajiny prebehla demokratická revolúcia. Výsledkom občianskeho referenda, ktorého sa zúčastnilo 93% občanov bola nová ústava a nový parlament. V referende občania Islandu odmietli platiť dlhy zahraničným bankám, pretože ich nespôsobili ľudia ale politici. V dôsledku referenda boli znárodnené veľké banky a rezignovala celá vláda. Boli uväznení politici zodpovední za krízu. V novej ústave je zakotvené, že hlavným politickým protagonistom je občan, nie politik.
milant