Ludwig Erhard (1897-1977), bol významný nemecký ekonóm a politik. V rokoch 1949-1963 bol ako kresťanskodemokratický minister financií hlavným strojcom západonemeckého „hospodárskeho zázraku“, v priebehu ktorého sa po devastácii krajiny počas 2. svetovej vojny strojnásobil hrubý národný produkt. Nebol ľavičiar ani pravičiar, jeho doménou bola komunikácia od ľava do prava. Uplatňoval pragmatickú hospodársku politiku, ktorá mala za úlohu vytvoriť podmienky pre „blahobyt pre všetkých“ vytvoril a aplikoval koncept sociálneho trhového hospodárstva. Úlohu štátu v ekonomike prirovnával k úlohe rozhodcu vo futbalovom zápase. Z jeho zásad vyberáme:
1.“Zákon zakazujúci vznik kartelov by mal platiť ako hospodársky ústavný zákon“.
2. „Nikomu nedávajme toľko moci, aby mohol potláčať individuálnu slobodu druhých“.
3. „Blahobyt pre všetkých a blahobyt prostredníctvom súťaže patria nerozlučne k sebe“.
4. „Za Erharda (do roku 1967), museli byť všetky výdavky štátu kryté príjmami“. Žiadny hospodársky rok nesmel končiť deficitom. Financovanie štátneho rozpočtu kreditnými pôžičkami považoval Erhard za neprípustné. Výsledkom jeho koncepcie bol vysoký hospodársky rast bez zadlžovania ďalších generácií.
Po tom, ako Nemecko zišlo z cesty sociálneho trhového hospodárstva, hospodársky rast krajiny výrazne spomalil, počet nezamestnaných rapídne stupol a dlh krajiny začal rýchlo rásť. Následne aj sociálne výdavky v Nemecku v rokoch 1967-1997 stúpli o viac ako 70%, z 11,4% HDP na 19,7% HDP.
Erhard dokázal vytvoriť v hospodárstve podmienky nielen pre plnú zamestnanosť, ale aj pre realizáciu myšlienky „blahobyt pre všetkých“.
Škoda, že ľudská povaha nemá tendenciu vedieť sa poučiť z minulosti, a že empíria tak schopného ekonóma zapadá prachom.
Nemala by sa dnes, v čase dlhovej a hospodárskej krízy, nielen slovenská ale aj európska pravica aj ľavica zjednotiť a vrátiť sa od eurovalov a zadlžovania k humánnej a v praxi overenej politike Ludwiga Erharda?
milant