Prečo nezdaníme dividendy a rastúce zisky bánk?

24. augusta 2011, Milan Tréger, Nezaradené

Naša vládna koalícia zúfalo hľadá nové zdroje pre štátny rozpočet na rok 2012 ale zároveň odmieta zdanenie divident, zdanenie enormne rastúcich ziskov bánk a zavedenie progresívneho daňového systému. Pokúsme sa porovnať dva možné prístupy k zdaňovaniu:

1.Daňový systém americký (USA)

2.Daňový systém škandinávsky

1.Naša pravicová vláda presadzuje systém americký, ktorý minimalizuje daňové zaťaženie superbohatých a bohatých a zvyšujúce sa daňové bremeno presúva na strednú a nižšiu triedu. Mimoriadne poučná aj pre našu vládu by mala byť výzva amerického miliardára Buffetta Kongresu „Skoncujte s rozmaznávanim superbohatých“. V tejto výzve W. Buffett o.i. upozorňuje, že kým on miliardár zaplatil zo svojich zdaniteľných príjmov len 17,4%, daňová záťaž ľudí v jeho kancelárii, patriacich do strednej triedy, dosahovala 33-414%. V USA superbohatí totiž platia len 15% daň z príjmu fyzických osôb ale neplatia žiadne dane zo mzdy. Naopak, stredná trieda platí 15-25% dane z príjmu fyzických osôb ale j vysoké dane zo mzdy. Myslím si, že tento model daní nie je pre Slovensko vhodný, je to cesta do slepej uličky. Aj francúzski boháči nasledujú Buffetta. Vyzvali vládu, nech ich dodaní a zlepší tak finančnú situáciu krajiny.

Čo na to slovenskí superboháči, dovolia niečo podobné našej vláde?

2.Druhý daňový systém – škandinávsky už pred 5 rokmi prezentoval a odporúčal profesor ekonómie Jeffrey Sachs v správe „Vysoké dane severských krajín ekonomike neškodia“ (Project Syndicate 2006). Profesor Sachs skúmal úspešné ekonomiky Dánska, Fínska, Islandu, Holandska, Nórska a Švédska, kde daňové zaťaženie presahuje 30% HDP (v USA len okolo 20% HDP). Vysoké zdanenie v týchto severských štátoch podporuje rozsiahlu celoštátnu zdravotnícku starostlivosť, školstvo, penzie a ďalšie sociálne služby, čo má za následok nízku úroveň chudoby a pomerne malý rozdiel medzi príjmami najbohatších a najchudobnejších domácností. Pritom severské štáty nie sú „socialistickými“ ekonomikami, ale „sociálnymi“ ekonomikami, ktoré vychádzajú zo súkromného vlastníctva a trhu. Zároveň veľa investujú do vyššieho vzdelania, vedy a techniky.Severania existenciou rozsiahleho sociálneho štátu netrpia, ale prosperujú a to pri omnoho nižšej miere korupcie vo verejnom sektore a oveľa vyššej účasti občanov na voľbách ako v USA. (Pravda, 26. apríla 2006).

Myslím si preto, že v čase prelbujúcej sa finančnej a hospodárskej krízy je škandinávsky daňový systém vhodným nástrojom zvýšenia príjmov štátu aj na Slovensku

Je zarážujúce, že „stredoľavý“ SMER-SD počas svojej vlády a hlavne počas prvej krízy 2008-2009 nezaviedol bankovú daň, zdanenie divident, zníženie DPH na potraviny a škandinávsky daňový systém, hoci pred voľbami mnohé z toho sľuboval. Zdá sa, že aj SMER-SD je podobne ako konzervatívno-liberálny konglomerát „držaný pod krkom“ finančnými elitami, ktoré im nedovolia siahnuť na ich privelégia.  Ako dlho ešte?

milant