Táto pozoruhodná veta odznela v STV v besede o „Stratégii rozvoja SR do r.2020“.
Je pravda, že Slovensko je mimoriadne bohaté na zásoby podzemných aj povrchových vôd a liečivých zdrojov, ktoré je v čase hospodárskej krízy potrebné využívať maximálne efektívne, predovšetkým vo verejnom záujme a v prospech občanov SR.
Niekedy sa však zdá, že „šedú mozgovú kôru“ dobre využívajú len radoví občania, vzhľadom na enormne rastúce ceny vodného a stočného (dôchodcovia často berú vodu zo studničiek mimo bytu, alebo vodu využívajú na 3 účely – pranie – kúpanie – splachovanie).
Na druhej strane štát, ktorý je vlastníkom týchto životne dôležitých prírodných zdrojov (v zmysle čl.4 Ústavy SR), má pri ochrane a racionálnom využívaní vôd značné rezervy.
Štát sa k vode, podobne ako k nerastnému bohatstvu stavia ako k niečomu bezcennému, keďže nepozná hodnotu zásob napr. podzemných vôd, hoci ich množstvo a kvalitu pozná a na ich vyhľadávanie, prieskum a ochranu intervenoval zo štátneho rozpočtu miliardy korún.
Značný problém pri racionálnom využívaní vôd predstavuje zákon o vodách (č.364/2004 z.z.).
Kým občania SR – vlastníci vôd, musia platiť za každý 1 m3 vody, veľkí odberatelia, podľa paragrafu 79, platia poplatky za odbery podzemných vôd len vtedy, ak odoberajú podzemné vody „v množstve presahujúcom 15.000 m3 za rok“.
Pritom „Návrh na výšku poplatkov podáva na základe vlastného výpočtu ten, kto odoberá podzemné vody…“
Podobne diskutabilný je aj paragraf 78a „Úhrada nákladov za vodohospodárske služby“.
Ako štát podľa tohto paragrafu „zabezpečuje návratnosť nákladov“?
Nebolo by pri takej veľkodušnej vodohospodárskej politike možné, aby aj každý občan SR, ako spoluvlastník vôd, mal možnosť bezplatne odoberať aspoň hygienické minimum?
Myslím si, že vhodnou inšpiráciou pre našu vládu aj NRSR v otázke privatizácie vodných zdrojov môžu byť výsledky referenda v Taliansku (12.6.2011), kde občania odmietli privatizáciu vodných zdrojov ale aj 10 dôvodov uverejnených na internete – „PREČO MUSÍ BYŤ ZÁSOBOVANIE VODOU VEREJNÉ“:
1. Lacnejšie: cena je pri neziskovej organizácia podstatne nižšia, ako pri firme, ktorá musí generovať zisk.
2. Spolurozhodovanie: občania môžu spolurozhodovať. Pri firme to nie je možné.
3. Región: peniaze ostanú v regióne a nezmiznú v koncerne.
4. Verejná služba: verejný prevádzkovateľ zásobuje všetky spoločenské vrstvy, nielen majetných
5. Ochrana životného prostredia: verejné systémy skôr ochránia prostredie ako súkromné spoločnosti
6. Orientované na zákazníkov: verejné inštitúcie sa zodpovedajú občanom a nie ako v prípade koncernov – akcionárom.
7. Transparentnosť: rozhodnutia vo verejných organizáciách sú transparentnejšie na rozdiel od koncernov, kde je všetko tajné a rozhodujú neznámi ľudia.
8. Financovanie: verejné inštitúcie sú lacnejšie financovateľné ako súkromné spoločnosti a preto držia cenu nízko.
9. Sebaurčenie: mestá a obce, ktorým patrí voda, sú nezávislé a rozhodujú sami o tom, čo je dobré pre región, na rozdiel od vzdialených koncernov, ktoré sa nezaujímajú o potreby občanov.
10. Ľudia pred ziskom: pri verejných službách je na prvom mieste človek,. Cieľom je dodávať bezpečnú, čistú zaplatiteľnú vodu, na rozdiel od súkromných firiem, ktorých hlavným cieľom je vytváranie zisku.
Je úlohou každého z nás zabrániť výpredajom vo svojej obci a regióne.
milant