Šuhaj v diskusii k môjmu príspevku (22.5.) sa oprávnene pýta, ako by mala znieť definícia „kresťanských ateistov“. Pokúsim sa odpovedať:
Vôbec netrvám na názve „kresťanský ateista“ ale si myslím, že nadišiel čas vymyslieť pre ateistov miesto názvu „bez vyznania„, nový termín. Predsa aj ateisti niečo vyznávajú a niečo odmietajú. Mám dojem, že neustále rastie počet tých ľudí, ktorí neuznávajú mýty o stvorení sveta za 6 dní, o stvorení Adama a Evy, a.i. ale vyznávajú vedecké názory na vznik vesmíru, Zeme aj života na Zemi. Títo „slobodní ľudia – ateisti“ nedôverujú „kresťanstvu cirkví“ a ich „duše pastierom“ ale je im sympatické čisté, snáď až idealistické kresťanstvo, ako ho chápal pred 2000 rokmi Ježiš. Mnohí slobodní ľudia – ateisti pravdepodobne nebudú mať problém s akceptáciou humánnych Ježišových posolstiev ani s dodržiavaním niektorých z 10 Božích prikázaní (napr. nezabiješ, nepokradneš…). Je otázne, či s ich dodržiavaním nemajú skôr problém „kresťanské“ finančné a politické elity. Hlavne najväčšia katolícka cirkev sa vo svojej histórii často spreneverila Ježišovým evanjeliám. Z histórie si pamätáme križiacke výpravy, inkvizíciu a upálenie Jána Husa, vzťah k holokaustu v II. svetovej vojne. A súčasné problémy (pedofília a.i.) sú všeobecne známe.
milant