milant

Takúto informáciu uverejnil 2.1.2018 Nový ČAS. A.Guterres  toto vyhlásenie odôvodnil nasledovne: „Rok 2017 mal byť rokom mieru, ale svet sa pustil opačným smerom. Podľa šéfa OSN sa konflikty vo svete prehĺbili a objavili sa nové hrozby.

– Klimatické zmeny sú rýchlejšie ako náš boj proti ním.

-Nerovnosť rastie. Sme svedkami závažného porušovania ľudských práv.

-Nacionalizmus a xenofóbia sú na vzostupe.

Napriek tomu A. Guterres verí, že je možné vytvoriť oveľa bezpečnejší svet a je šanca urovnať konflikty, prekonať nenávisť a obhajovať naše spoločné hodnoty. Kľúčom je jednota. Od toho závisí naša naša budúcnosť.“

Je to pekná, diplomatická výzva, ale myslím si, že by si vyžadovala viac konkrétnych argumentov, napríklad:

-Čo pre zhruba 7 miliárd obyvateľov Zeme znamená „Stav najvyššej pohotovosti“, čo by mali robiť, aby tieto hrozby odvrátili?

-Kto je zodpovedný za tieto hrozby?

-Ktoré sú „naše spoločné hodnoty“? Sú to hodnoty ktoré presadzujú D. Trump, G. Soros, J.C. Juncker alebo hodnoty, ktoré propaguje pápež František vo svojej knihe „Táto ekonomika zabíja“?  V roku 1945 keď po hrôzach a obetiach 2. svetovej vojny bola založená Organizácia Spojených národov, jej hlavným cieľom bolo zachovanie mieru a bezpečnosti vo svete. Prečo na začiatku 21.storočia sa predstavitelia 193 členských štátov nedokážu zhodnúť na tomto hlavnom cieli – zachovaní mieru? Komu to prekáža ak dnes už ide o život miliárd ľudí alebo o bytie, či nebytie planéty Zem? Nemal by proti tým, ktorí pripravujú nové vojnové konflikty aktívne zasiahnuť Medzinárodný súdny dvor v Haagu -súdny orgán OSN?

Nemohol by A. Guterres pre D. Trumpa, G. Sorosa a spol. zacitovať z vynikajúcej knihy amerických občanov oskarového režiséra Olivera Stonea a renomovaného historika Petra Kuznicka „Utajené dejiny Spojených štátov“ (2014) aspoň túto záverečnú časť?:

„Keď sa pozeráme späť na celé „Americké storočie“, sami seba pokorne opýtať: Chovali sme sa múdro a humánne k ostatku sveta – sveta, v ktorom, podľa organizácie Oxfam, vlastní najbohatších 85 ľudí väčší majetok ako 3,5 miliardy najchudobnejších ľudí? Boli sme silou dobra, porozumenia a mieru? Nestali sme sa vo svojej sebaláske anjelmi svojho vlastného zúfalstva? Nároky na víťazstvo v druhej svetovej vojne a ospravedlňovanie atómovej bomby zhodenej na Japonsko, ale zameranej na Sovietsky zväz, to boli zakladajúce mýty našej nadvlády a elita tohoto národa z toho mala prospech. Za týchto podmienok neexistuje iná morálka, len tá naša. Ako povedala ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová: „Ak musíme použiť silu, je to preto, že sme Amerika. Sme nepostrádateľný národ.“ Naša nadvláda však netrvá. Za život človeka narodeného pred druhou svetovou vojnou sa zrútilo päť veľkých impérií: Británia, Francúzsko, Nemecko, Japonsko a Sovietsky zväz. Ďalšie tri sa rozpadli ešte skôr: Ruské, rakúsko-uhorské a osmanské. Keby nám dejiny mali ukázať cestu, vyplynulo by z toho, že nadvláda Spojených štátov musí skončiť tiež.

Nový prístup (USA) spočíva vo vcítení sa do potrieb iných krajín – so skutočnou empatiou a súcitom – a v dôvere v kolektívnu vôľu tejto planéty prežiť nadchádzajúce obdobie, zastaviť hrozby jadrovej vojny a globálneho otepľovania.

Nedokázali by sme sa vzdať svojho presvedčenia o vlastnej výnimočnosti a svojej arogancie? Nedokázali by sme prestať žiadať Boha, aby požehnal Amerike na úkor ostatných štátov? Poďme nájsť cestu späť k rešpektovaniu zákonov, ale nie zákonov džungle, ale civilizácie, podľa ktorých sme sa zišli spolu (1776-1865) a dokázali odložiť svoje odlišnosti. Dejiny človeka nie sú len dejinami krvi a smrti, ale tiež dejinami cti, veľkých činov, láskavosti, pamäti -a civilizácie.“

Toto posolstvo by mohol podporiť aj súčasný predseda VZ OSN Miroslav Lajčák a dúfajme, aj trojica našich najvyšších predstaviteľov SR v procese reforiem, ktoré pripravuje OSN.