Založ si blog

Nehovor JA, ale MY

Táto výzva pochádza od talianskeho politického mysliteľa a aktivistu Giuseppe Mazziniho (1805 – 1872), ktorý vyzýval ľudí, aby sa pripojili k myšlienke národného štátu a aby povinnosti voči štátu nadradili svojim osobným záujmom. G.Mazzini pôsobil v dobe, keď Marx a Engels  napísali Komunistický manifest, ted a v dobe, keď v celej Európe naberali na sile rôzne revolučné hnutia. Nové robotnícke strany, napríklad nemecká SPD považovali Komunistický manifest za svoj vzor. S dôverou hľadeli do budúcnosti, v ktorej táto obrovská masa ľudí získa politickú a ekonomickú moc. Politika v polovici 19. storočia prestala byť doménou elity a stala sa aktivitou más.

G. Mazzini svoju výzvu – Nehovor ja, ale my, zdôvodnil nasledovne:

– Presadzovanie osobných práv je pre spoločenské dobro nevhodné, pretože nie každý je schopný svoje práva uplatňovať a tiež preto, že presadzovanie osobných práv vedie k chamtivosti a konfliktom.

– Osobné práva by mali byť zahrnuté do povinností voči danej krajine.

Pracujúce masy dúfali, že uplatňovaním slobody a občianskych práv im prinesú materiálny blahobyt. Hospodársky rast však priniesol prospech len malej skupine privilegovaných, ale nie širokej verejnosti. Presadzovanie osobných práv vyvolávalo podľa Mazziniho dva druhy problémov. Prvý spôsobil, že sloboda bola ilúziou a horkou iróniou pre väčšinu ľudí, vzhľadom k ich ekonomickému a sociálnemu postaveniu. Druhý problém súvisel s tým, že sledovanie osobných materiálnych záujmov vzbudzovalo sebeckosť a oslabovanie vzájomných medziľudských vzťahov. Mazzini bol presvedčený, že presadzovanie práv musí ustúpiť vyššej povinnosti voči ľudstvu. V jeho ideách nachádzali inšpiráciu nielen európske revolučné hnutia roku 1848, ale zároveň burcovali ľudí v ich boji proti koloniálnej nadvláde imperialistických mocností v 20. storočí.

 

Protipólom názorov G. Mazziniho  bola o zhruba 100 rokov neskôr výzva amerického lingvistu a politického filozofa Noama Chomskeho (1928):

„Všetci sa musia usilovať o to, aby bohatí ľudia boli šťastní.“ N. Chomsky svoj postoj zdôvodňuje nasledovne:

-Dominantné inštitúcie v spoločnosti, ako sú banky a médiá, sú riadené bohatou menšinou.

-Táto menšina riadi inštitúcie spôsobom, ktorý má uspokojovať jej záujmy.

-Pokusy o reformu vedú k vysychaniu investícií, čo ruinuje ekonomiku.

-Pre udržanie zdravej ekonomiky musia všetci, aj chudobní, podporovať systém, ktorý pracuje v prospech bohatých.

Tieto patologické názory N. Chomského asi nenájdu veľké pochopenie u miliónov chudobných vo svete, vykorisťovaných pracujúcich, ani u demokraticky zmýšľajúcich ľudí. Akoby pre Chomského pojmy ako demokracia, humanizmus, ľudské práva boli zbytočnou záťažou. Pápež František, ktorý sa vo svojej knihe Táto ekonomika zabíja zástáva práv chudobných, by neveriacky krútil hlavou nad cynizmom tohoto pána. Nebolo by však správne všetkých bohatých odsudzovať a nedopriať im šťastie. Predsa existuje mnoho bohatých podnikateľov, (akým bol Tomáš Baťa), vedcov, umelcov, športovcov, ktorí si svoje bohatstvo zaslúžia svojou usilovnosťou a toto bohatstvo slúži celému ľudstvu. Na druhej strane pravdepodobne sa nájde málo podporovateľov miliardárov typu Sorosa, ktorí sa snažia vnútiť národom a politikom svoj pohľad na svet alebo dokonca pripravovať vojnové konflikty. Čo by dnes filozofii Chomského a Sorosa povedali otcovia-zakladatelia USA, Washington, Jefferson, Lincoln a ďalší osvietenskí filozofi?

Dnes, keď oslavujeme Pamiatku zosnulých, zaspomínajme si aspoň na tých 10 miliónov obetí I. svetovej vojny a 50 miliónov obetí II. svetovej vojny a opýtajme sa pánov Chomského a Sorosa, kto bol zodpovedný za tieto zločiny? Bankári a mediálni a zbrojárski magnáti spolu so skorumpovanými politikmi alebo chudobní, pretože „nepodporovali systém, ktorý pracuje v prospech bohatých“?

MH SR podpísalo 20. 12. 2012 Memorandum o porozumení s kanadskou spoločnosťou EUROPEAN URANIUM RESOURCES Ltd.

20.10.2023

Táto spoločnosť mala záujem o ťažbu najväčšieho a najkvalitnejšieho slovenského uránového ložiska – Košice-Jahodná. Predbežná štúdia uskutučniteľnosti preukázala veľký ekonomický potenciál ložiska: -zásoby uránu 12 650 – 18385 ton U3O8 -finančná hodnota ložiska (NPV) dosahuje 276 miliónov USD -návratnosť investície (payback) – 1,9 roka Tieto [...]

Peter Žiga Podpredsedom NR SR?

19.10.2023

12.marca 2013 denník SME uverejnil príspevok „K NOVELE O LOŽISKÁCH…“ v ktorom autori novely Geologického zákona navrhujú zrušiť právo obcí, miest a samosprávnych krajov odmietnuť prieskum rádioaktívnych surovín. Keďže som 40 rokov pracoval ako ložiskový geológ pri prieskume aj ťažbe uránových aj iných ložísk, reagoval som na túto nehoráznu [...]

V novembri 2012 malo Slovensko na dne mora poklad v hodnote 180-200 miliárd USD. Aká je dnes?

13.09.2023

Podľa TASR z 8.9.2023 Rozpočtová rada varauje pred bankrotom a vyzýva politikov na upratanie spoločných financií. Prezident Rady pre rozpočtovú zodovednosť(RRZ) Ján Tóth pre rok 2023 odhaduje, že výdavky tá vyššie ako príjmy o 6,8 miliardy eur, deficit tak dosiahne 5,5%. Pred 10 rokmi PRAVDA (3.11.2012) uverejnila správu: „Slovenské dno v Pacifiku nás stálo už viac [...]

pellegrini, korčok

Čo sa dialo po prvom dueli prezidentských kandidátov: Korčok hovoril o čudnej kampani, Pellegrini sa porovnával s Bidenom

19.03.2024 00:51

Pravda sledovala zákulisie prvej debaty dvoch najpopulárnejších uchádzačov o prezidentský post

Izrael / Tunel / Hamas /

Zástupca šéfa ozbrojeného krídla Hamasu je podľa USA po smrti

18.03.2024 23:29

Biely dom potvrdil smrť tretieho muža Hamasu Marwána Ísu.

pellegrini

Pellegrini o prezidentskej kampani: Očakáva od Matoviča podpásový útok?

18.03.2024 22:54

A ako vníma, že nedostal podporu od koaličného partnera SNS?

korčok

Korčok hodnotí kampaň. Ako chce mobilizovať voličov?

18.03.2024 22:44

Prezidentský kandidát jasne pomenoval, čo mu v kampani najviac prekážalo.

Milan Tréger

O problémoch geológie a baníctva, ekonomiky a politiky.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 404
Celková čítanosť: 1749860x
Priemerná čítanosť článkov: 4331x

Autor blogu

Kategórie

Archív

Odkazy