Založ si blog

Skutočne sedíme na nerastnom bohatstve, no využívame ho málo ?

Na napísanie tohoto blogu ma inšpiroval článok v časopise Život (5.12.2016) pod názvom “Hodnotná krajina: Sedíme na nerastnom bohatstve, no využívame ho málo”. Na úvod by som chcel zdôrazniť, že s viacerými názormi autora sa stotožňujem, ale s inými nie. Napríklad k titulu “Hodnotná krajina ” treba konštatovať, že Slovensko, pokiaľ ide o podiel ťažby nerastných surovín na HDP, patrí skôr k chudobnejším krajinám. Podľa ročenky NERASTNÉ SUROVINY SR, 2015, “ťažba nerastných surovín sa v roku 2014 podieľala na tvorbe hrubého domáceho produktu (HDP) hodnotou 319,8 mil. eur v bežných cenách, čo predstavuje 0,42%.” Celková ťažba v roku 2014 dosiahla 25,1 mil. ton. Najviac sa vyťažilo stavebných surovín (12 mil.ton), potom nerudných surovín (cca 11mil. ton), ďalej energetických surovín (cca 2 mil. ton) a najmenej rudných surovín (43tisíc ton). Bilancia zahraničného obchodu v oblasti nerastných surovín je permanentne pasívna v dôsledku veľkého objemu dovážaných minerálnych palív (ropa, zemný plyn, čierne uhlie) a rudných surovín (železné rudy, suroviny pre výrobu hliníka, železa a ferozliatin). Produkcia nerudných a stavebných surovín v podstatnej miere pokrýva domácu spotrebu a v niektorých surovinách a komoditách sú aj významným exportným artiklom. Ide najmä o cementárske suroviny a vápence, magnezit, bentonit, dolomit, zeolit a niektoré iné. V ťažbe zeolitu sa Slovensko v roku 2014 dostalo na 3. miesto vo svete, po Číne a Južnej Kórey.

Dovolím si polemizovať s výrokom autora, že “Kyanid je na Slovensku zakázaný, ale bez kyanidu by sa svet musel zlata vzdať” a tiež s názorom, že “Keby malo Slovensko stabilné zákony  ťažba rúd by mu pomohla”. Predsa o tom, či určité ložisko bude ťažené alebo nie, rozhoduje výsledok jeho ekonomicko-finančného ocenenia, napr. prostredníctvom štúdií realizovateľnosti (feasibility study) a nie zákon. Tragédiou Slovenska je fakt, že už 25 rokov štát nerealizuje moderné ocenenie svojich výhradných ložísk, takže naše nerastné bohatstvo je v podstate bezcenné. Kým napr Nórsko vlastní dve tretiny akcií v spoločnostiach so súkromným kapitálom, ktoré ťažia ropu a plyn, na Slovensku vlastník 639 výhradných ložísk nemá o ich cene ani šajnu, hoci americká firma Eurogas si naše ložisko mastenca Gemerská Poloma ocenila na 2,3 miliardy eur, ktoré vymáha v arbitráži od SR!! Autor príspevku oprávnene žiada, aby “Štát nastavil podmienky tak, aby boli výhodné pre Slovensko”, ale na príklade ložiska Gemerská Poloma, ale aj ďalších okolo 200 ťažených ložísk vidíme, že to tak nie je. Podľa nedávno medializovaných informácií (“Hra o miliardy”, PLUS 7 DNÍ, 5.3.2015), Slovensko od všetkých banských spoločností dostáva priemerne ročne len 3,6 milióna eur. Ide o nájomné, tzv. “úhrady za vydobyté nerasty”. Preto sa domnievam, že kým sa na Slovensku zásadne nezmení Banský zákon, budú z využívania nášho nerastného bohatstva profitovať výlučne súkromné domáce a zahraničné spoločnosti, ale nie SR- vlastník nerastného bohatstva. Dúfajme, že pán minister Žiga naplní požiadavku premiéra Fica, aby tak, ako sme ochránili vodu pred neoprávneným vývozom, ochránime nielen pôdu a strategické podniky, ale aj najvýznamnejšie výhradné ložiská nerastných surovín. Predovšetkým by malo ísť o ložisko mastenca Gemerská Poloma, ložisko uránu Košice- Jahodná, ložiská zlata Kremnica-Šturec a Detva -Biely vrch, ale tiež ložiská nerudných surovín (cementárske suroviny, magnezit, bentonit, zeolit a ďalšie), ktorých hodnota exportu dosahuje ročne okolo 220 miliónov eur. Zvláštnu pozornosť si zaslúži aj bohaté ložisko zlata Hodruša, z ktorého bolo od roku 1993 vyťažených vyše 6 ton zlata a vo forme koncentrátu vyvezené do Belgicka. Ak pred vývozom ochraňujeme obnoviteľné zdroje vody, nie je treba ochraňovať aj neobnoviteľné zdroje zlata a iných nerastných surovín? Veríme, že k požiadavke na racionálnu ochranu a využitie nerastného bohatstva sa pridá aj pán Danko, predseda SNS, ktorá v minulosti presadzovala heslo  “Cudzie nechceme, svoje si nedáme”. Po 25 ročných skúsenostiach s praxou zahraničných firiem, nie je v tom kus pravdy?

Nemôžem sa stotožniť ani s názorom autora: “Keď sa neťaží nič, osoh zo surovín nemá nikto. Okrem daní, platí súkromník aj úhradu za vyťažené nerasty”. Prečo teda mnohé štáty (Japonsko, Čína, USA ai.) mnohé svoje preskúmané ložiská neťažia, ale v zahraničí skupujú cudzie ložiská? Logické vysvetlenie? S mierou vyčerpania neobnoviteľných nerastných surovín bude ich cena rásť a myslia aj na budúce generácie. Nemali by sme aj my, na Slovensku myslieť na našu budúcu generáciu? Predsa v roku 2004 vláda schválila NSTUR – Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja. Zamyslime sa nad tým, či platný Banský zákon, ktorý výťažený nerast považuje za vlastníctvo súkromnej ťažobnej spoločnosti, je výhodný aj pre občanov SR- vlastníkov nerastného bohatstva a tiež pre štátny rozpočet. Je zároveň, podľa môjho názoru nespravodlivé, aby štát (MH SR) mal právo vyvlastniť pozemky a nehnuteľnosti neštátnych vlastníkov a potom ich “prenajať” súkromným ťažiarom, pretože ide o verejný záujem? Ústava SR predsa deklaruje rovnosť vlastníctva.

Autor ďalej hovorí, že “ˇĽudia sú proti ťažbe, lebo sú negatívne informovaní. Je to smutné, lebo ložiská sú aj v oblastiach, ktorým by ťažba ekonomicky veľmi pomohla. V tomto Slovensko trochu zaostáva, hoci by nemuselo.” Myslím si, že autor sa v tomto smere hlboko mýli. Domnieva sa, že občania Košíc, ktorí sú proti ťažbe uránu na Jahodnej sú nevzdelaní a nedokážu ohodnotiť nielen environmentálne, ale aj ekonomické škody prípadnej ťažby uránu?  Pán docent považuje “strach z rádioaktivity za zbytočný”. Mňa, ako ložiskového geológa, ktorý 12 rokov pracoval na prieskume aj ťažbe uránových rúd (v rokoch 1964- 1975) takýto postoj hlboko uráža. Pozývam pána docenta na priateľský rozhovor na túto tému. Pán docent považuje za “negatívne informovaných aj tisíce obyvateľov Kremnice, Detvy, protestujúcich proti ťažbe zlata a ďalšie stovky až tisíce občanov, keď sú proti ťažbe bentonitov, stavených kameňov a iných nerastných surovín v blízkosti svojich obydlí a často aj na svijích vyvlastnených pozemkoch? To myslíte vážne, pán docent?

 

Zlato sa v Detve ťažiť nebude. Krok správnym smerom.

20.09.2017

TASR 15.9.2017 informovala, že Hlavný banský úrad definitívne zamietol odvolanie cyperského investora voči jeho žiadosti o určenie Dobývacieho priestoru na ložisko zlata Detva-Biely vrch. Hlavným viac »

NIE uvoľneniu dlhovej brzdy

12.09.2017

Slovensko by nemalo uvolniť dlhovú brzdu z nasledovných dôvodov: 1. Vládny dlh už v súčasnosti dosahuje 42 miliárd eur, čo predstavuje okolo 7800 eur na obyvateľa. Hoci náš dlh dosahuje len viac »

Banský zákon nerešpektuje Ústavu SR. Prečo pán minister Žiga ?

08.09.2017

Týmto príspevkom chcem pokračovať vo svojom blogu "Slovensko potrebuje nový banský zákon", uverejnený 19.10.201 1. septembra sme oslavovali 25. výročie Ústavy SR. Pri tejto príležitosti som viac »

summit, predsedníctvo, ivan korčok

Korčok: Raketové testy Pchjongjangu ukázali naliehavosť prijatia zmluvy o ich zákaze

21.09.2017 10:17

V New Yorku sa ako sprievodné podujatie rozpravy VZ OSN koná konferencia venovaná Zmluve o všeobecnom zákaze jadrových skúšok.

rakúsko, utečenci, cvičenie

Na rakúsko-slovenských hraniciach hľadá migrantov armáda

21.09.2017 10:10

Rakúsko začalo s náhodnými kontrolami v blízkosti hraníc so Slovenskom.

trump, osn

Severokórejský minister: Trumpov prejav na pôde OSN bol 'štekaním psa'

21.09.2017 10:01

Americký prezident vyvolal prejavom rozporuplné emócie, keď povedal, že ak bude KĽDR ohrozovať Spojené štáty, Washington ju úplne zničí.

google pixel, smartfón, mobil

Google kupuje tím vývojárov z HTC, nie výrobu telefónov

21.09.2017 09:44

Spoločnosť Google zo skupiny Alphabet Inc. sa dohodla s tchajwanskou HTC Corp na kúpe tímu, ktorý pracuje na vývoji inteligentných telefónov Pixel.

Milan Tréger

O problémoch geológie a baníctva, ekonomiky a politiky.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 215
Celková čítanosť: 540866x
Priemerná čítanosť článkov: 2516x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy