milant

tvrdí šéf Saxo Bank Lars Christensen (Aktuality.sk). Euro nemá podporu členských krajín EÚ a eurozóny a ľudia zámer fiškálnej únie nepodporujú. Podľa L. Christensena banky v eurozóne sú v horšej kondícii ako si myslia trhy a politici. Záchrana bánk nás, daňových poplatníkov, stála od roku 2008 už 225 miliárd eur, t.j. okolo 700 eur na jedného občana. Dlhy EÚ a eurozóny sa zväčšujú, na Slovensku už presiahli 50%. EÚ trápi recesia, rastúca nezamestnanosť a chudoba. Napriek tomu šéf ECB Mário Draghi vyzýva na ďalšiu pomoc krachujúcim bankám, asi podľa hesla „Banky, banky uber alles“. Kto však bude zachraňovať milióny nezamestnaných a chudobných v EÚ, keď stredná trieda sa prepadá na úroveň chudobných? Bruselu akoby išlo predovšetkým o prežitie a záchranu všetkých aj krachujúcich bánk a nie o prosperitu väčšiny z 500 miliónov občanov EÚ.

J. Delors, úspešný predseda EK v rokoch 1985-1995 mal pravdu, keď už v roku 2004 konštatoval: Európa sa nachádza v stave latentnej krízy, pretože nemá žiadne vedenie. Muži, ktorí posunuli Európu dopredu, mali tri kvality: víziu, srdce a strategický realizmus. Dnes sú tieto cnosti nedostatkovým tovarom. Dnes, keď je EÚ v hlbokej hospodárskej a morálnej kríze, platia tieto slová dvojnásobne. Vrcholom cynizmu je, keď sa považuje za normálne, že chudobné štáty, (vrátane Slovenska), budú pomáhať tým bohatším a nezodpovedným. Tí, čo túto krízu spôsobili, nám opäť prichádzajú ponúkať nefungujúce recepty typu Štát je najhorší vlastník, treba všetko sprivatizovať!  Platí to aj teraz, keď krachujúce súkromné banky zachraňuje „zlý štát“, t.j. jeho daňoví poplatníci? Takým „poradcom“ by sme mali poďakovať a poslať ich domov. Novú Európu by mala tvoriť nová, zodpovedná generácia, ktorá bude mať víziu, srdce a strategický realizmus. A začať by sa snáď malo najúspešnejšími nástrojmi zjednotenia: kultúrou a vzdelaním.